Predpoveď počasia

Obec Ladce leží v severozápadnej časti Ilavského podolia na nízkej terase Váhu, v nadmorskej výške 250 m. nad morom. Z južnej strany zasahuje do katastra obce Strážovská vrchovina s množstvom ložísk vápencov a slienov, co vytvorilo predpoklad pre výrobu cementu, ktorou sú Ladce vari najznámejšie.

V súčasnosti má obec 2 604 obyvatelov. Patrí do okresu Ilava v Trencianskom kraji.

V katastri obce prevládajú zmiešané lesy. Typickým zvieraťom je muflón (Ovis musimon).
Najstarší hodnoverný písomný údaj o Ladcoch je darovacia listina krála Mateja Korvína z roku 1472, v ktorej daruje Ladce, spolu s inými obcami Ladislavovi Podmanickému. Ešte starší písomný údaj, pochádzajúci z roku 1397 je o Tunežiciach (od roku 1976 súcast Ladiec), v ktorom král Žigmund potvrdzuje držbu Tunežíc Stiborovi zo Stiboríc. V dalších rokoch patria Ladce tomu, kto bol pánom hradu Košeca. V 18. storocí je majitelom rod Motešických, ktorý dal v Ladcoch vybudovat v roku 1747 barokový kaštiel s rozsiahlymi záhradami a parkom. Ku kaštielu grófka Judita Motešická dala pristavit kostolík. Z roku 1698 pochádza oválna pecat s motívom , ktorý bol prevzatý aj do dnešného obecného erbu, teda dub s konármi v tvare ondrejinského kríža, vyrastajúci z pažite. Nové možnosti pre rozvoj obce nastali po roku 1883, ked bola vybudovaná železnica Trencín - Žilina. Železnicná stanica bola postavená v roku 1912. Pôvodná stolicná cesta vedúca cez Ladce sa v roku 1939 prebudovala na modernú asfaltovú cestu. V poslednom období však táto cesta, vedúca priamo cez obec, svojou dopravnou pretaženostou vážne poškodzovala životné prostredie a ohrozovala bezpecnost chodcov.
Otvorenie dialnice v roku 1998, ktorá Ladce obchádza, obcania privítali s velkým uspokojením.

Významnou a svojim spôsobom unikátnou stavbou bolo vodné dielo, hydrocentrála v Ladcoch. Stavali ju v rokoch 1932 - 1936 ako prvú vodnú elektráren väcšieho rozsahu na Slovensku. Rocne na stavbe našlo prácu v priemere viac ako tisíc pracovníkov. Okrem výroby elektriny je vybudovaný vodný systém významným prínosom proti povodniam na Váhu, ktoré casto v minulosti záplavami ozhrozovali Ladce.

Mimoriadne dôležitým dátumom pre Ladce je rok 1889, kedy za zacala výstavba cementárne, ktorá prvá v Hornom Uhorsku vyrábala cement moderným spôsobom. Viedenský bankár a velkostatkár Adolf Schenk, vlastniaci v tom case aj ladecké panstvo, vystihol požiadavku doby a rozhodol sa využit velmi výdatné ložiská vápenca, nachádzajúce sa na jeho pozemkoch v Ladcoch. V roku 1895 zamestnávala továren už 500 zamestnancov, väcšinou miestnych, pricom odborníci boli povolaní z Rakúska, Slovinska a Nemecka. Výstavbou továrne sa zmenila polnohospodárska obec na priemyselnú, co sa prejavilo vo všetkých oblastiach života obcanov. Dodnes je to najväcší a najstabilnejší zamestnávatel v obci. Továren a jej aktivity výrazne zasiahli aj do urbanistickej štruktúry obce. Vznikli nové obytné štvrte. Sídlisko robotníkov malo na svoju dobu dobrý štandard. Pri výstavbe bytov a domov vedúcich pracovníkov továrne sa popri dobrej architektúre dbalo aj na kvalitné záhradné úpravy. Krásne lipové aleje spolu s parkom tvoria dodnes základnú kostru zelene v obci. Sú najhodnotnejším estetickým prvkom v urbanistickej štruktúre obce. Rozvoj bytovej výstavby v období socializmu pokracoval výrazným tempom. Vybudovali sa nové bytové domy na relatívne dobrej technickej úrovni. Z jestvujúcich objektov obcianskej vybavenosti si zaslúži pozornost dom kultúry postavený v 50.rokoch v štýle tzv. socialistického realizmu s kvalitným prevedením interiérov, od pražských remeselníkov.

Nová Základná škola pavilónového typu a materská škola bola postavená v 70. rokoch. Známe je odborné ucilište Ladce, umiestnené v bývalom kaštieli, po roku 1925 kláštor reholných sestier sv. Vincenta z Pauly, ktoré sú dodnes jeho vlastníkmi.

Z polnohospodárskeho hladiskadôležitým bolo založenie Jednotného rolníckeho družstva v roku 1950. Od roku 1960 spojené s dalšími obcami do Polnohospodárskeho družstva Košeca.

Velký kultúrny dom vytváral v Ladcoch vždy dobré podmienky pre kultúrny a spolocenský život. K najstarším kultúrnym aktivitám pa;trila dychová hudba Ladcanka, ktorá ako velký orchester získala vavríny na mnohých festivaloch v republike i v zahranicí.

Najstaršími záujmovými organizáciami su Dobrovolný požiarny zbor /1883/ a Telovýchovná jednota /1930/. Z dalších organizácií medzi najlepšie patria miestna organizácia Slovenský cervený kríž, Slovenský zväz drobnochovatelov, Slovenský rybársky zväz.

Z kultúrnych podujatí najvýznamnejším je celoslovenská sútaž v prednese slovenskej lúbostnej poézie, ktorá sa koná každorocne na pocest významného slovenského básnika, rodáka z Ladiec Pavla Koyša.
Už takmer 35 rokov s malými prestávkami sa v obci vydávajú miestne noviny - "Ladecké zvesti" spravodajca obecného úradu .
Z významných ludí a osobností pochádzajúcich z Ladiec, alebo v Ladcoch pôsobiacich treba spomenút prof. E. Koch, najväcšieho odborníka na šachtové pece v Európe, ktorý v dvadsiatich rokoch pracoval v cementárni.
V Tunežiciach sa narodil prof. Jozef Kvasnica, pôsobiaci na Karlovej univerzite v Prahe. Za svoju cinnost v termodynamike, jadrovej fyzike a iných fyzikálnych odborov, bol nominovaný na Nobelovu cenu.

Viedli našu obec	Pavel KOYŠ	Jozef KVASNICA	Ladislav MIKUŠKA	Historický prehlad dôležitých udalostí