Rok 1992 bol z hľadiska politických udalostí veľmi rušný a z pohľadu Slovákov i Čechov historický. Politické udalosti, ktoré ovplyvnili aj občania Ladiec svojimi hlasmi vo voľbách v júni 1992 mali a budú mať dopad na náš budúci život politický, národný i ekonomický.
Všetky tieto udalosti sa stanú časťou všeobecných slovenských dejín - spomeniem teda iba tie najdôležitejšie.

Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 historickú deklaráciu, v ktorej vyhlásila zvrchovanosť Slovenska. Okrem iného sa v nej hovorí: " Uznávajúc právo národov na sebaurčenie vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín."

V auguste 1992 prijala Slovenská národná rada Ústavu Slovenskej republiky. Ústava v preambule a v desiatich hlavách stanovuje základný zákon Slovenska. Obsahuje základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia, základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, kultúrne a sociálne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu, tzv. spoločné ustanovenia, hospodárstvo Slovenskej republiky, ustanovenia o územnej samospráve, Národnej rade SR, články o referende, o prezidentovi SR, vláde SR, Ústavnom súde SR a o súdoch Slovenskej republiky.

Z historického hľadiska veľmi dôležité uznesenie vzniklo 25. novembra 1992 na 5. spoločnej schôdzi Federálneho zhromaždenia, kde tesnou väčšinou schválili ústavný zákon o zániku ČSFR k 31. decembru 1992. Ohlas občanov na rozpad republiky bol rôzny. Na jednej strane kvitovali, že sa splnili tisícročné túžby slovenského národa po samostatnosti, na druhej strane tu boli určité obavy z ekonomických otázok, prípadného zníženia životnej úrovne.
Medzitým sa na viacerých rokovaniach najsilnejších českých a slovenských politických strán pripravilo množstvo zmlúv a dohôd o budúcej spolupráci v oblasti politickej, ekonomickej a kultúrnej a dohody o delení federálneho majetku obom republikám. Vlády oboch republík tieto dohody schválili a parlamenty ratifikovali. ČSFR skončila svoju existenciu 31. decembra 1992.

Od 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika.
Ešte 20. júla 1992 odstúpil prezident Václav Havel. Nasledovalo niekoľko kôl voľby prezidenta vo Federálnom zhromaždení, ale ani v jednom prezidenta nezvolili.
Veľa rozruchu a takmer 100 %-né zapojenie občanov našej obce zaznamenala tzv. kupónová privatizácia. Po vklade 1000,- Kčs od jedného občana sa táto privatizácia uskutočnila v 5. kolách umiestňovania kupónov - bodov do rôznych podnikov a investičných fondov. Po skončení, začiatkom roku 1993, sa kupóny premenia na vlastnícke, účastnícke akcie.
Na spoločenskú klímu vplývala zhoršujúca sa hospodárska situácia. Pokračovalo zvyšovanie cien potravín, spotrebného tovaru, energie, nájomného. Nie v rovnakom pomere sa zvýšili niektoré platy a valorizovali dôchodky. Hospodárska situácia najviac postihla mladé rodiny s deťmi, najmä tam, kde jeden z rodičov nebol zamestaný. Zo závodov, kde pracujú naši občania, bola najhoršia situácia v ZŤS Dubnica a JRD,najlepšia v závodoch Makyta, Gumárne Púchov a v Považskej cementárni.
Hospodárske starosti značne znížili aktivitu občanov, činnosť v organizáciách, aktivitu v kultúre a iných oblastiach.

 

Počet obyvateľov v Ladcoch je pomerne stabilizovaný. Ani v roku 1992 nedošlo k podstatným zmenám. V tomto roku sa prisťahovalo 57 občanov, odsťahovalo 72 občanov. Celkový počet obyvateľov po odpočítaní odsťahovaných a zomretých
a po pripočítaní narodených a prisťahovaných bol k 31. decembru 2667,
čo je o 6 menej ako v roku 1991.

Novonarodení občania v roku 1992

V roku 1992 pribudlo narodením 34 občanov. Z toho bolo 19 chlapcov a 15 dievčat.

Briatková Nikola Čemešová Katarína Čižmárová Karolína Eliášová Ivana Gajdošíková Slávka Gajdošová Martina Huniačková Denisa Kandráčová Kornélia Kapušová Lucia Koštialiková Katarína Mateičková Lucia Nagyová Lívia Podmanincová Anna Zbínová Andrea Zbínová Radka

Adamec Miroslav Ďurovec Oliver Fusko Tomáš Habánek Pavol Hofstädter Radovan Hošták Ondrej Hrehuš Marek Kandráč Emil Kandráč Peter Kebísek Tomáš Kováčik Adam Kuľka Ondrej Maršovský Jakub Peterka Marián Raček Matej Riecky Jakub Smrčko Tomáš Tichý Radovan Zajac Matúš

Sobáše v roku 1992

V roku 1992 vošiel do platnosti zákon SNR číslo 234/1992 Zb., ktorý dopĺňa zákon o rodine z roku 1963. Podľa neho sú občiansky a cirkevný sobáš rovnocenné - rovnako platné. Zásadne sa vykonáva iba jeden z nich. Tak sa občania Ladiec sobášili v obradnej miestnosti obecného úradu (10), v rím. - katolíckom kostole v Košeci (4), v Beluši (2) a v ďalších - nezistených.

Úmrtia občanov v roku 1992

V roku 1992 zomrelo v Ladcoch 25 občanov, z toho 15 mužov a 10 žien.
Najstarší občania, ktorí zomreli v roku 1992 boli Mária Černotová (96 rokov) a Ondrej Letko (94 rokov). Najmladší Peter Geleta tragicky zahynul pri autonehode vo veku 47 rokov. Priemerný vek zomretých bol 75 rokov.

Belko Augustín Cibičková Rozália Černotová Mária Češko Stanislav Dorociak Štefan Eliáš Ladislav Eliáš Štefan Fatura Jozef Faturík Vincent Geleta Peter Kalus František Kukuliašová Jozefína Letko Ondrej Majerechová Anna Málik Ján Marguš Jozef Melicherová Oľga Peterka Anton Peterková Entónia Rácová Mária Stach Juraj Szartory Koloman Turza Jozef Vavríková Anna Zelíková Veronika

Tunežice Tunežice Ladce Tunežice Ladce Ladce Tunežice Ladce Ladce Ladce Ladce Ladce Tunežice Ladce Ladce Tunežice Tunežice Ladce Ladce Ladce Ladce Ladce Ladce Ladce Ladce

65 69 96 54 73 66 67 62 90 47 57 81 94 78 63 80 59 76 90 57 76 79 61 90 85

Menovaní občania boli pochovaní na miestnych cintorínoch v Ladcoch a Tunežiciach, prípadne spopolnení.

 

"Obecné noviny ", týždenník miest a obcí na Slovensku číslo 32 zo 4. augusta 1992 uverejnili článok v rubrike "Vzory, príklady, podnety " o Ladcoch, kde opisujú zámery našej obce v tzv. Programe obnovy.
Z článku:
Analýza aj prehliadka Ladiec nastolili celý rad úloh, ktoré má obnova riešiť. V známej ekonomickej situácii našich obcí program obnovy zvolil postupnosť. Za rozhodujúce body obnovy sa považujú:
- eliminácia alebo odstránenie dôsledkov vyvolávaných intenzívnou tranzitnou dopravou, ktorá vedie stredom sídla,
- príprava podkladov na dokončenie kanalizácie a vodovodu a to v náväznosti na predpokladané úpravy hlavnej cesty,
- vytvorenie spoločenského ťažiska - námestia obce ako miesta obchodu a kontaktov, príležitosti na ponuku a propagáciu služieb, námestia ako výkladu obce,
- záchrana starej časti obce, zachovanie výrazu a obnova tradícien Ladiec v architektúre dedinského domu. Diskusie a názory občanov potvrdili opodstatnenosť týchto a ďalších úloh. Ich riešenie bude ďalšou etapou programu obnovy. Preto boli spracované regulatívy obnovy, ktoré názorne dokumentujú, čo treba spraviť. S predstavou o rozvoji obce a stavebného poriadku budú Ladce môcť uplatniť svoju samosprávnosť. Regulatívy:
- Ukľudnenie a spomalenie dopravy (podľa európskych noriem EAE 85), stavebné upravy a zabezpečenie 40/km rýchlosti, efektívnejšie využitie 7 m šírky cesty, dokončenie a nová úprava chodníkov. Nové prechody pre chodcov a zastávky autobusov, bicyklové dráhy. Regulatív hlavnej cesty.
- Úprava ulíc, humanizácia ich prostredia, menej asfaltu, viac dlažieb, menej plotov, viac zelene a kvetín na priedomí. Nové obrúbenie a zúženie miestnych komunikácií. Regulatív dedinskej cesty v starej ulici. Návrh nového výrazu ulíc je podkladom na vedenie líniových sietí, vydláždené pásy sú miestom na ukladanie zberačov a rozvodov.
- Zriadenie malého námestia, spojenie dopravného uzla s podnikateľským zámerom, zlúčenie obecnej spoločenskej funkcie námestia s prosperitou, predaj a ponuka na hlavnej ceste, zastávka automobilových turistov. Regulatív organizácie námestia, bezkolíznosť dopravy, parkovanie áut.
- Funkcia dedinských domov, regionálne zjednocujúci tvar domu, sedlová strecha, malý dom s hospodárskym dvorom v hĺbke pozemku. Dispozičný typ "robotníckeho domu" s malým hospodárstvom, tiež domu "malého" podnikateľa. Regulatív typu výstavby v starej časti ulice.
Regulatívy majú charakter miestneho predpisu a architektonického scenára budúcnosti. Budú predmetom ďalších diskusií, hodnotenia a doplnenia. Po ich celoobecnom prijatí sa stanú predmetom všeobecnej disciplíny, podkladom technických projektov obnovy.

 

V roku 1992 sa obchodná sieť a služby v časti Ladce aj Tunežice rozšírili. Okrem predajní Jednota v Ladcoch a Tunežiciach a predajne OTEX boli všetky obchody v súkromných rukách. Niektoré dosiahli slušnú úroveň v sortimente ponúkaného tovaru i kultúrnosti predaja, iné mali nízku úroveň a niektoré i zanikli. Predkladám zoznam súkromných podnikateľov podľa evidencie Obecného úradu v Ladcoch:

Adamec Jozef Bednárik Adrián Bialon Anton Blažíček Marián Bobotová Veronika Cibiček Ján Češková Oľga Dobrodenka Pavol Ing. Fedor Milan Hlúbiková Anna Hofstädter Alojz Chovancová Ingrid Chovanec Ladislav Chovanec Peter Ján Čemeš Jarník Marián Jendrol Anton Koštialiková Emília Kováčik Karol Kováčik Martin Ing. Kováčiková Martina Kubáň Pavol Kušíková Miroslava Kútny Miroslav Lihocká Eva Lihotský Viktor Liptáková Jana Ing. Mikuška Ján, Porubčan D. Mužíková Antónia Porubčan Henrik Rafko Jozef Jednota

- pohostinstvo a cukráreň (v priebehu roka zrušená) - autosalón, predaj áut - kameňosochárske práce - prípravné práce stavebno-stolárske, drevomodelárske,obchodná sprostredkovateľská činnosť - pohostinstvo - nákladná autodoprava - kaderníctvo -Transmetal, obrábanie kovov, zlievárenstvo - kaviareň - krajčírstvo - predaj obuvi a zmiešaný tovar - dámska kozmetika - zámočníctvo - výroba drevených obalov - stolárstvo - drogéria (zrušená), potraviny - stolárstvo - obuv, pančuchy, kožená galantéria - zámočníctvo, kovovýroba - zelenina - potraviny - potraviny, mäso, údeniny - potraviny - priemyselný a spotrebný tovar - pohostinstvo - domáce potreby, priemyselný tovar - reklamná činnosť - autoopravárenská činnosť - textil a galantéria - nákladná autodoprava - obchod so zmiešaným tovarom - Ladce potraviny, Tunežice potraviny

 

Pre občanov Ladiec veľmi dôležitou udalosťou sa stalo prijatie zákona SNR č. 317/1992 z 29. apríla 1992, ktorým sa zavádza od 1. januára 1993 daň z nehnuteľností.
Obecné zastupiteľstvo a obecný úrad vydali tlačenú publikáciu, z ktorej vyberáme podstatné časti, pretože budú mať vplyv na financovanie občanov, ale predovšetkým na príjmy obce a to nielen od jednotlivcov, ale i závodov a podnikov v obci.
Daň z nehnuteľností zahŕňa:
- daň z pozemkov
- daň zo stavieb.
Dani z pozemkov podliehajú: orná pôda, ovocné sady a trvalé porasty, záhrady, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb, zastavané plochy a nádvoria, okrem tých plôch, ktoré sú zastavané stavbami podliehajúcimi dani zo stavieb, stavebné pozemky, t.j. nezastavené pozemky určené na výstavbu.
V ďalšej kapitole uvádzajú podmienky na oslobodenie od dane z pozemkov a ďalej, že daňovníkom, teda osobou, ktorá je povinná platiť daň z pozemkov je vlastník pozemku, alebo ten, kto má na pozemku právo hospodárenia.
Sadzba dane z pozemkov je stanovená u ornej pôdy, ovocných sadov
a trvalých trávnatých porastoch na 1 % zo základu dane, u lesných
pozemkov na 2,25 % zo základu dane. Sadzba dane z pozemku predstavuje za každý i začatý m2 pozemku u záhrad 0,20 Kčs, u zastavaných plôch a nádvorí 0,20 Kčs, u stavebných pozemkov 0,20 Kčs.
Daň zo stavieb sa platí za stavby alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané užívacie povolenie. Sú to obytné domy, chaty, garáže, objekty slúžiace na podnikateľské a zárobkové činnosti a iné.
Základná ročná sadzba dane zo stavieb je za každý začatý m2:
- obytné domy a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby 1 Kčs
- obytné plochy rekreačných a záhradkárskych chát 3 Kčs
- samostatne stojace garáže, hromadné garáže 4 Kčs.
Predpisy ďalej hovoria o sadzbách za stavby poľnohospodárske, priemyselné a pod.
V publikácii si občania našli aj to, kto dane spravuje, ako sa poskytujú daňové úľavy, kedy a komu sa dane platia.
V záverečnom ustanovení sa okrem iného hovorí, že toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1993.

 

Obecné zastupiteľstvo sa na svojich zasadaniach zišlo v roku 1992 osemkrát. Na programe boli zásadné otázky ekonomiky, životného prostredia, politického života, kultúry a iných oblastí.
V obecnom zastupiteľstve došlo k zmene, keď 15. mája 1992 pripravili kooptáciu na uvoľnené miesto po Milanovi Gábelovi. Vytypovaný František Koiš odmietol a tak na nasledujúcom zasadaní 25. júna 1992 kooptovali lng. Miroslava Váňa. Od tohoto zasadania malo obecné zastupiteľstvo toto zloženie:

• Kalus Ladislav,
• Klvaňa Stanislav,
• Kobza Ivan,
• MUDr.Martináková Jarmila,
• Suchár Jozef,
• Kvasnica Bohumír,
• Melicherová Oľga,
• Ing. Váň Miroslav,
  
• Ing. Miklóši Vojtech,
• Koštialik Ondrej,
• Letko Milan,
• Letko František.

Po celý rok bola pomerne dobrá účasť na všetkých zasadaniach obecného zastupiteľstva.
Z významných prijatých opatrení a uznesení na zasadaniach obecného zastupiteľstva vyberám:

• 13. februára 1992 prijali významný dokument Zásady hospodárenia s majetkom obce.
  
• Na zasadaní 19. marca 1992 sa riešila otázka skládky pevného domového odpadu a ťažkostí pri jej údržbe. I napriek stráženiu vozili rôzni súkromní prepravcovia v popoludňajších a nočných hodinách neohlásený domový odpad. Okrem toho sa opäť začali množiť "čierne" - nepovolené skládky v chotári obce. Uzniesli sa na nariadení, že každá domácnosť musí mať smetnú nádobu, pretože každá produkuje domový odpad. Na marcovom zasadaní schválilo obecné zastupiteľstvo vymeniť v budove číslo 151 (budova obecného úradu) doterajšie vykurovanie elektrickými akumulačnými kachľami za ústredné kúrenie s vlastnou kotolňou za predpokladaný náklad 70 000 Kčs.
  
• 14. mája 1992 obecné zastupiteľstvo uskutočnilo reorganizáciu kultúrnej komisie. Predsedom je naďalej Ladislav Kalus a členmi zástupcovia politických strán a organizácií. Vychádzalo sa zo zlej situácie na tanečných zábavách, ale aj z toho, že komisia v doterajšom zložení nedostatočne fungovala.
  Na tom istom zasadaní prijali momoriadne dôležité uznesenie, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo schvaľuje bezodplatný prevod časti majetku Považskej cementárne Ladce do majetku obce. Išlo najmä o objekty:
  - kultúrny dom a priľahlé priestory,
  - športoviská,
  - verejno-prospešné priestory a záhrady.
  Obecné zastupiteľstvo poverilo starostu obce preveriť stav ponúkaných domov: slobodáreň Horné Ladce, 3 bytovky pri ihrisku, bytovku "vežiak", 12 - bytovky atď.
  Dôvod na zamýšľanú transakciu bol jediný: Považská cementáreň vstupuje do privatizácie a preto činnosti nesúvisiace s výrobou presúva na iných majiteľov. Ku konečnej, definitívnej realizácii však v roku 1992 ešte nedošlo.
  
• 25. júna 1992 uznesením obecného zastupiteľstva prešla správa cintorína a skládky domového odpadu do kompetencie Drobných prevádzok obecného úradu.
  Schválili poplatky za používanie cintorínov:
  - poplatok za miesto na cintoríne na 10 rokov 150 Kčs
  - za vykopanie jamy 500 Kčs
  - za vykopanie jamy v zime 780 Kčs
  - za použitie Domu smútku 35 Kčs
  - za ozvučenie 10 Kčs
  Poplatok za miesto na cintoríne pre cudzieho občana na 10 rokov stanovili na 3 000 Kčs. Na tomto zasadaní nariadili pravidelný mesačný prísun financií z Drobných prevádzok vo výške 50 tisíc, čo potom v októbri zmenili na sumu 20 000 Kčs.
  28. augusta 1992 na zasadaní obecného zastupiteľstva okrem riadneho programu si prítomní poslanci vypočuli prednášku Ing. Šarafína o obnove a rozvoji dediny. Prednášku doplnil prednosta Okresného úradu životného prostredia.
  V tomto čase sa po rôznych opravách a vybavení nábytkom časť pracovníkov obecného úradu (starosta, ekonóm) presťahovala do budovy obecného úradu (po B. Miernom).
  
• 8. októbra 1992 obecné zastupiteľstvo schválilo 40 tisíc korún na vybavenie spomínanej budovy a 35 tisíc na opravu budovy bývalého obecného domu v Tunežiciach a na ozvučenie cintorína v tejto časti obce.
  
• 12. novembra 1992 rokovalo obecné zastupiteľstvo najmä
  o referende v Tunežiciach, o ktorého priebehu píšem ďalej. Súčasne prerokovali žiadosť o odčlenenie časti Ladiec počnúc domom B. Zajaca, končiac Dolinkom a priradenie k časti Tunežice. Obecné zastupiteľstvo pokladalo túto otázku za neaktuálnu. Na novembrovom zasadaní odpustili lokalizačný poplatok JRD
  Košeca (50%) vo výške 258 000 Kčs, nakoľko družstvo je insolventné.
  
• 17. decembra 1992 súhlasili poslanci obecného zastupiteľstva s prenájmom Drobných prevádzok obecného úradu súkromnej osobe alebo spoločnosti za ročné nájomné cca 250 000 korún na dobu 5 rokov.
  Na tom istom zasadaní sa dohodli, že za rybársky lístok sa bude platiť 30 Kčs do obecnej pokladne.
  

Dôležitými bodmi na rokovaniach boli pripomienky poslancov. Tak sa napr. sťažovali v mene občanov na zápach z cementárne, ktorý vzniká pri spaľovaní textílií, na časté prášenie z rotačnej pece a iných častí cementárne. Poslanci upozorňovali na poškodené miestne komunikácie a iné nedostatky, ktoré sa potom riešili.

Veľmi vážne opatrenia prijal obecný úrad v čase sucha a nedostatku vody aj pod vplyvom vypustenia kanála. Vydal zákaz polievania záhrad z verejných vodných zdrojov oproti trestným sankciám, pokute až do výšky 500 korún.

Na záver roka 1992 organizoval obecný úrad rozlúčku občanov so starým rokom a privítanie vyhlásenia Slovenskej republiky. Oslava sa uskutočnila na križovatke v čase od 23.30 hodiny za účasti niekoľko stoviek občanov. Na dobrú náladu hrala reprodukovaná hudba v miestnom rozhlase. Občania si navzájom blahoželali, želali úspech jeden druhému i začínajúcej samostatnej Slovenskej republike. Bola to vydarená akcia, ktorá zanechala v občanoch hlboký dojem.

Domová správa

V roku 1992 nedošlo k nijakým zmenám v počte bytových jednotiek obhospodarovaných Domovou správou Ladce, teda domový fond tak, ako v roku 1991, tvorilo 11 bytových jednotiek. Vedúcim Domovej správy obecného úradu v Ladcoch bol i naďalej Valter Fábry.
Nájomné v roku 1992 sa zvýšilo, ale i napriek tomu celková suma nájomného za rok 1992 bola značne nižšia ako suma vynaložená na opravy, údržbu a iné práce.
Medzi najvýznamnejšie práce patrila výstavba kanalizácie z bytoviek číslo 139 a 140 a oprava cesty po výkopoch. FirmeTORUS z Púchova, ktorá prípojku kanalizácie budovala, vyplatili 230 000 Kčs. Bola to dobrá investícia, ktorej návratnosť (oproti vyvážaniu fekálií) je približne 2 roky.
Druhou významnou investíciou bolo zavedenie plynu do učiteľských bytoviek a vybudovanie dvoch kotolní, takže na konci roku 1992 každá bytovka mala vlastné vykurovanie. Plyn zavádzala firma Plynomat Považská Bystrica a elektrickú časť firma MONZA z Novej Dubnice.
Značné finančné čiastky sa vynaložili na menšie údržby, opravy, výmeny rôznych vybavení bytov, najmä opravy kúpeľní, výmena vodovodných batérií, elektrických vyhrievacích telies, bojlerov, spoločných televíznych antén a pod.

Drobné prevádzky obecného úradu

Dňa 20. júna 1992 sa zmenilo vedenie drobných prevádzok - odišiel Anton Jendrol a za vedúceho nastúpil občan Ladiec - Miroslav Zajac. Stabilný počet pracovníkov - 8 (2 murári a 3 vodiči) sa doplňoval podľa potreby brigádnikmi, najmä z radov nezamestnaných.
Drobné prevádzky tak ako po minulé roky poskytovali rôzne služby, medzi ktoré patril vývoz pevného domového odpadu, ktoré vyvážali vlastným autom. V roku 1992 bolo v prenájme 499 popolníc u občanov a 286 u rôznych organizácií. V tejto súvislosti sa robili aj niektoré úpravy na miestnej skládke pevného domového odpadu pri Váhu v Ladcoch.
Niektoré opatrenia usmernené obecným úradom sa urobili na skultúrnenie cintorínov v Ladcoch i Tunežiciach. Stanovili správcu cintorína v Ladcoch, oba cintoríny ozvučili a urobili viaceré estetické úpravy.
Pokračovala aj rekonštrukcia budovy Drobných prevádzok (bývalá robotnícka kantína). Urobili vkusné vonkajšie omietky z dvoch strán budovy a nátery okien. Rekonštruovali gaštanový parčík, zaviedli osvetlenie, stoly, lavice, tanečný parket atď.
Veľké služby robili Drobné prevádzky počas vypustenia kanála, keď strata vody bola viac ako v 120 studniach. Každý deň vyviezli 8 cisterien pitnej vody, začali 13. júla a skončili koncom decembra 1992. Náklady na rozvoz v sume 150 tisíc korún hradilo Povodie Váhu, ktoré bolo investorom opráv, vypustenia kanála, teda aj príčinou nedostatku vody
v studniach.

Niektoré významnejšie stavby

Výstavba vodovodu z finančných dôvodov veľmi nepostúpila. Pri vodojeme sa odstraňovali kolaudačné závady a celý objekt sa pripravil na odovzdanie na začiatok roka 1993.
Celé dielo postúpilo tak, že na konci roka 1992 bol kompletne hotový prívod do vodojemu z hlavného potrubia Pružina - Nemšová. Rozvod bol hotový pre celé Horné Ladce, ďalej pozdĺž cesty z Horných Ladiec k cementárni a smerom na Podhorie až po dom Kováčika, kde sa napojil na prívod do Podhoria.
Výstavba plynovodu postupovala podľa projektu stavby "Rozšírenie plynofikácie v obci Ladce". V roku 1992 sa napojil na križovatke ulíc Ľ. Štúra a L. Novomestského. Trasa pokračovala po ulici Ľ. Štúra, kde sa napájali občania, ďalej okolo cintorína, okolo štátnej cesty k bytovkám Vodnej elektrárne Ladce. Plynovod dokončili v letných mesiacoch a na záver zabetónovali poškodené komunikácie.
Celková dĺžka trasy vybudovanej v roku 1992 je 1550 bežných metrov. Stavbu uskutočnili Slovenské plynárenské podniky.
Mnoho rokov sa diskutovalo a upozorňovalo na stav cesty krátkeho úseku smerom od stredu miestnej časti Tunežice k farme JRD.
V roku 1992 ju pracovníci Drobných prevádzok obecného úradu vybetónovali v dĺžke 50 metrov, šírke 4,5 metra. Náklad na tieto práce bol 120 000 Kčs.

Referendum v Tunežiciach

Dňa 12. decembra 1992 v čase od 8.00 - 16.00 hodiny sa v budove Miestneho kultúrneho strediska v Tunežiciach konalo referendum k otázke oddelenia miestnej časti Tunežice od obce Ladce. Konalo sa na základe petície, ktorú podľa zákona podpísalo viac ako 20% obyvateľov Tunežíc. Referendum je dobrovoľné, záčastňujú sa ho občania, ktorí majú volebné právo. Referendum je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina občanov s volebným právom a ak väčšina z tohoto počtu občanov s odlúčením súhlasí.

Referendum riadila komisia:

• predseda: Jozef Černuška
  
• podpredseda: Rudolf Kvasnica
  
• členovia:
  • František Letko
  • František Kováč
  • Pavol Letko
  • Oľga Melicherová.
    
• Za obecné zastupiteľstvo boli menovaní:
  • Jozef Suchár
  • Stanislav Klvaňa.

Občania pri voľbách dostali hlasovací lístok s textom a so slovami súhlasím - nesúhlasím. Svoju vôľu a názor mali vyjadriť zakrúžkovaním patričného slova.
Referenda sa zúčastnilo 129 občanov z 329 oprávnených voličov. Spolu odovzdali 122 platných a 7 neplatných lístkov. Za oddelenie Tunežíc hlasovalo 85 voličov.Proti oddeleniu Tunežíc od Ladiec 37 voličov. Keďže sa za odlúčenie nevyjadrila väčšina oprávnených voličov (z 329), referendum vyjadrilo nesúhlas s odlúčením časti Tunežíc od obce Ladce.

 

V roku 1992 boli v ČSFR vypísané voľby do zastupiteľských orgánov:
- do Federálneho zhromaždenia (Snemovňa ľudu, Snemovňa národov)
- do Slovenskej národnej rady
- do Českej národnej rady.
Voľby sa konali dňa 5. júna 1992 od 14.00 hodiny do 22.00 hodiny. Dňa 6. júna 1992 od 7.00 do 14.00 hodiny v Kultúrnom dome Ladce a Osvetovej besede v Tunežiciach.
Predchádzala im predvolebná kampaň, ktorá však mala v samotnej obci iný charakter ako vo voľbách 1990. Bolo aj menej plagátov, nápisov, transparentov, letákov i menej
predvolebných zhromaždení.
V predvolebných zhromaždeniach sme zaznamenali stretnutie s ministrom vnútra Pittnerom a ďalšími kandidátmi na poslancov za Kresťansko-demokratické hnutie. Na tomto zhromaždení vystúpil súbor Melódia z Považskej Bystrice. Dňa 22. mája usporiadala predvolebné zhromaždenie politická strana KSS ´91, kde sa predstavili kandidáti na poslancov do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady Dušan Saksa a Jozefína Kalusová - občania Ladiec. Dňa 23. mája 1992 poslanec Federálneho zhromaždenia Ivan Poľanský z Dubnice nad Váhom prednášal v kultúrnom dome o zvrchovanosti Slovenska. Bol to poslanec, ktorý reprezentoval Slovenské kresťansko-demokratické hnutie.

Priebeh volieb

Počas predvolebného obdobia dostali všetci občania v Ladcoch hlasovacie lístky s návrhom kandidátov politických strán, politických hnutí alebo koalícií, ktoré boli zaregistrované v našom volebnom kraji. Hlasovacie lístky do Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia boli farebne rozlíšené modrým, resp. červeným pásom, do Slovenskej národnej rady boli lístky biele. Voľby riadili v dvoch okrskoch, Ladce a Tunežice, okrskové volebné komisie. V každom okrsku bola zriadená volebná
miestnosť. Členmi komisií boli príslušníci najsilnejších politických strán a hnutí, ktorých do komisií delegovali ich strany (Hnutie za demokratické Slovensko , KDH, SDĽ a KSS ´91).

Okrsková komisia v Ladcoch mala nasledovné zloženie:

• Emil Bračík
• Daniela Kretová
  
• Viera Králová
  
• Ing. Peter Vrábel
  
• Jozef Martinák
  
• MUDr. Jarmila Martináková
  
• Jozef Kováč
  
• František Zelík
  
• Jozef Černuška
  
• Anna Kacinová - zapisovateľka.

Okrsková komisia v Tunežiciach:

• František Melicher
  
• František Letko
  
• Ján Turzík
  
• Štefan Cák
  
• Dušan Peterka
  
• Ľ. Porubčanová - zapisovateľka.

Predpovede rôznych inštitúcií hovorili o nízkej účasti občanov vo voľbách. Nestalo sa tak - v Ladcoch i Tunežiciach sa zúčastnila drvivá väčšina oprávnených voličov.
V okrsku Ladce bolo zapísaných do voličských zoznamov 1 537 osôb. Z nich sa volieb zúčastnilo 1 299 voličov.
V okrsku Tunežice bolo zapísaných 371 voličov - na voľbách bolo 336 občanov. V oboch okrskoch bolo niekoľko hlasov z rôznych dôvodov, zväčša technických, neplatných.

Výsledky volieb

Ďalej uvádzam podrobné výsledky volieb do všetkých zastupiteľských orgánov podľa jednotlivých strán. Najskôr však - pre porovnanie - výsledky v okrese Považská Bystrica vyjadrené v percentách za najsilnejšie politické strany a hnutia, ktoré sa všetky dostali
do parlamentov. V okrese Považská Bystrica bolo na voličských zoznamoch zapísaných 117 000 občanov, volieb sa zúčastnilo viac ako 101 000 voličov.

Výsledky najsilnejších strán v %:

Politická strana - hnutie	SNR	Snemovňa ľudu	Snemovňa národov
Hnutie za demokratické Slovensko	57,20	40,64	44,85
Slovenská národná strana	9,30	16,81	15,02
Strana demokratickej ľavice	8,89	12,08	11,37
Kresťansko-demokrat. hnutie	8,07	8,71	9,13

Výsledky v Ladcoch:
(počet platných hlasov)

Politická strana - hnutie	SNR	Snemovňa ľudu	Snemovňa národov
Hnutie za samosprávnu dem. - SMS	1	-	1
Slovenská republik. únia	1	1	-
Hnutie za demokratické Slovensko (1.)	748	544	600
Strana demokratickej ľavice (2.)	117	200	160
Strana práce a istoty	5	10	10
Hnutie za oslobodenie Slovenska	3	-	-
Strana slobody	2	-	-
Demokrati 92 za spoločný štát	-	8	9
Slovenské kresťanskodemokrat. hnutie	30	46	40
Zväz komunistov Slovenska	-	66	88
Hnutie za sociálnu spravodlivosť	-	-	-
Strana zelených	6	-	-
Kresťanskodemokratické hnutie	108	98	111
Občianska demokratická únia	14	28	24
Združenie pre republiku RSČS	1	2	-
Národní liberáli	-	-	1
Strana zelených na Slovensku	26	46	42
Rómska iniciatíva v ČSFR	7	11	5
Sociálnodemokratická strana na Sloven.	23	17	20
Komunistická strana Slovenska ´91	84	-	-
Koalícia DS a ODS	25	28	29
Slovenská národná strana (3.)	71	150	126
Slovenská ľudová strana	-	2	1
Nezávislá iniciatíva	-	5	1

Ostatné politické strany a hnutia zúčastnené na voľbách v našom volebnom kraji nedostali nijaký hlas. Podrobnosti aj s volebnými lístkami sú v dokumentácii kroniky (archíve).

Výsledky v okrsku Tunežice:

Politická strana - hnutie	SNR	Snemovňa ľudu	Snemovňa národov
Hnutie za samosprávnu demokraciu - SMS	2	1	2
Hnutie za demokratické Slovensko (1.)	235	169	190
Strana demokratickej ľavice (2.)	25	53	36
Strana práce a istoty	1	1	2
Demokrati 92 za spoločný štát	-	1	2
Slovenské kresťansko-demokratické hnutie	5	9	7
Zväz komunistov Slovenska	-	-	1
Kresťanskodemokratické hnutie	23	21	23
Občianska demokratická únia	4	8	3
Strana zelených na Slovensku	6	11	7
Rómska občianska iniciatíva	-	3	5
Sociálnodemokratická strana na Slovensku	4	2	6
KSS ´91	1	-	-
Koalícia DS a ODS	5	9	11
Slovenská národná strana (3.)	15	32	25
Nezávislá iniciatíva	-	3	3

Ostatné politické strany a hnutia kandidujúce v našom volebnom kraji (bývalý Stredoslovenský kraj) nedostali v okrsku Tunežice žiaden hlas. Podrobnosti sa nachádzajú v dokumentačnom archíve kroniky.

 

Základná škola

Hlavné ciele výchovno-vyučovacieho procesu v Základnej škole Ladce boli aj v školskom roku 1991 - 1992 stanovené na zvýšenú pozornosť vyučovania cudzích jazykov, uplatňovanie progresívnych prvkov cez využívanie audiovizuálnej techniky, uplatnenie učiteľovej osobnosti a ďalšie prvky. Do učiteľského zboru pribudli Helena Šabíková, PaedDr. Anna Podskočová a Ľubomíra Janovčíková. Vedenie školy bolo v tomto zložení:

• Mária Letková, riaditeľka školy
  
• Ľudmila Vráblová, zástupca riaditeľa školy
  
• Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
  

Celkom, včítane vedenia školy, bolo v ZŠ 21 učiteľov, 3 výchovné pracovníčky v školskej družine, 2 pedagogičky voľného času a 11 zamestnancov školy (školník, upratovačky, pracovníčky školskej jedálne a kurič).
Škola mala 16 tried, v každom ročníku paralelku. Počet žiakov:
v 1. - 4. ročníku - 187
v 5. - 8. ročníku - 201, celkom 388 žiakov.
Školská družina poskytovala starostlivosť žiakom
v mimovyučovacom čase denne do 15.00 hodiny. Zriadené boli 3 oddelenia, v každom 25 žiakov (všetci z ročníkov 1. - 4.).
V školskej jedálni sa denne pripravovalo priemerne 160 obedov. Stravníkmi boli aj 15 zamestnanci školy. Pre 140 žiakov sa denne podávali mliečne desiate, za ktoré žiaci platili 2 koruny.
V škole sa vytvorili podmienky pre činnosť viacerých záujmových útvarov pre žiakov všetkých ročníkov:
- tanečný súbor
- šachový krúžok
- strelecký krúžok
- krúžok výpočtovej techniky
- matematický krúžok
- redakčný krúžok (pre časopis Ladecký nováčik)
- recitačný krúžok
- zdravotnícky krúžok.
Okrem krúžkov pokračoval v tomto roku útvar anglického jazyka.
Talentovaní žiaci sa pod vedením učiteľov pripravovali na rôzne vedomostné a športové súťaže v rámci školy, obvodu a okresu. Boli to najmä olympiáda nemeckého jazyka, matematické súťaže, fyzikálna olympiáda, chemická olympiáda, športové súťaže (basketbal, volejbal, ľahká atletika), vlastná tvorba - poézia, próza, výtvarné práce.
Rímsko - katolícke náboženstvo mali možnosť navštevovať žiaci 1. - 8. ročníka. Vyučovali ho katechétka a kaplán z Košece v školských priestoroch.

Ladecký nováčik - mesačník žiakov ZŠ v Ladcoch vychádzal pod vedením redakčnej rady a učiteľky Dr. Podskočovej. V časopise uverejňovali zaujímavosti a oznamy zo školy, kvízy, súťaže a prvé autorské literárne pokusy žiakov.
Deň športu usporiadala škola v rámci podobných podujatí v celej Slovenskej republike. Mladší žiaci súťažili na ihrisku TJ Tatran Ladce, starší sa zúčastnili turistického pochodu do Mráznice.
Na plenárnom zasadaní rodičovského združenia v kultúrnom dome zvolili nový výbor, ktorý potom riadil činnosť rodičov po celý rok. Zvolili ho v tomto zložení:

• predsedkyňa - Ing. Jana Chlebová,
  
• tajomníčka - Mária Bednáriková,
  
• hospodár - Pavol Tichý,
  
• členovia výboru: Ľ. Habánek, M. Sňahničan, R. Hošták, A. Svadová.
  

Na tomto zasadaní odsúhlasili aj tzv. Dni otvorených dverí
v základnej škole - každý pondelok v mesiaci. Školská správa v Považskej Bystrici a vedenie školy zabezpečili pobyt ladeckých žiakov v Škole v prírode v obci Lazy pod Makytou. Podľa harmonogramu sa vystriedali po ročníkoch, od druhého po ôsmy, postupne všetci žiaci. Jednotlivé turnusy trvali dva týždne.
V škole v tomto roku pracoval výbor Odborového zväzu v zložení:

• predsedkyňa - Viera Králová,
  
• tajomníčka - O. Ďurechová,
  
• hospodár - D. Pružinec,
  
• členovia výboru: Mária Bednáriková, Ďurišová.

Pre svojich členov Odborový zväz zabezpečil niekoľko akcií: výlet do Poľska, zábavné popoludnie pre deti členov, výlet do Bojníc, dvojdňový výlet do Vysokých Tatier.
V januári 1992 sa uskutočnil základný plavecký výcvik žiakov 3. ročníka v krytej plavárni v Novej Dubnici. V tom istom mesiaci žiaci VII. ročníka absolvovali v lyžiarskom stredisku Mojtín lyžiarsky výchovno - výcvikový kurz.
V druhom školskom polroku začal v základnej škole pracovať dychový súbor žiakov. Budúci hudobníci sa pripravovali pod odborným vedením učiteľa Základnej umeleckej školy v Ilave - Františka Letku.
Činnosť Detskej organizácie riadila M. Koišová, pedagóg voľného času. Pod jej dohľadom bola zriadená klubovňa pre záujmovú činnosť. Pre zlepšenie finančnej situácie detskej organizácie
organizovali zbery druhotných surovín (starý papier, textil, železný šrot). Úspešný bol zber gaštanov, ktorých nazbierali 1376 kg.
Žiaci 1. - 4. ročníka prejavili veľký záujem pracovať v klube LUTRA. 150 detí si zhromažďovalo nálepky Lutry do svojich encyklopédií. V rámci detskej organizácie navštevovali žiaci filmové predstavenia, plaváreň a zúčastňovali sa na rôznych súťažiach. 1. júna oslávili žiaci tradičný Deň detí. Učitelia a členovia rodičovského združenia pripravili zaujímavé turistické a branné podujatia v prírode. Školskú dochádzku v roku 1992 v 8. ročníku skončilo 53 žiakov
(21 chlapcov a 32 dievčat). Umiestnilo sa 51 žiakov:
- na gymnáziá 11
- na strednú priemyselnú školu strojnícku 2, ekonomickú 1, zdravotnú 2, na pedagogickú školu 1
- na stredné odborné učilište 4-ročné 11 žiakov, na 3 a pol ročné 23 žiakov.
Dobré umiestnenie dosiahli žiaci už v spomínaných vedomostných, športových a umeleckých súťažiach. Umiestnili sa dobre na Hviezdoslavovom Kubíne, Olympiáde nemeckého jazyka, Fyzikálnej olympiáde, v basketbale chlapcov, volejbale a ľahkej atletike, šachoch, streľbe zo vzduchovky. Najväčší úspech však škole priniesla výtvarná súťaž " Vesmír očami detí". Žiak O. Sňahničan postúpil až do celoslovenského kola.
V tomto školskom roku sa pokračovalo v estetickej úprave vnútorných priestorov a chodieb školy. Okrem toho sa učebne postupne vybavovali závesmi a vymieňali sa nefunkčné radiátory.
Pri koncoročnej inventarizácii sa zistilo, že škola má nasledový majetok: Základné prostriedky 36 000 Kčs DKP 1 797 250 Kčs. Celková hodnota, teda spolu s ďalšími položkami, je viac ako 2 milióny korún. Do toho nie sú započítané samotné školské budovy. Okrem spomínaných úprav v budovách a vonkajšom areáli sa urobilo ešte viacero prác. Z nich najvýznamnejšia je vybudovanie zavlažovania na školských pozemkoch, včítane čerpadla a rozvodov z blízkeho Slatinského potoka. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní mali D. Pružinec a školník I. Ďurikovič.

Odborné učilište

Tak ako predchádzajúci rok, aj tento bol v znamení viacerých organizačných zmien. Nadriadený orgán Školská správa 2 v Banskej Bystrici krátil opäť financie, najmä investície na výstavbu. Takto otázka dostavby celého areálu - konkrétne stavby internátu - zostala opäť neriešená.
Vo vnútornej organizácii školy nastali najmä tieto zmeny:
- Zrušili elokované pracovisko v Mojtíne. Výuku skončili dve triedy a zvyšné dve sa presťahovali do Ladiec. Súčasne skončila aj jedna trieda odboru "cementár", posledná z tohoto odboru pokračuje v štúdiu.
- Miesto vedúcej odborného výcviku Ing. Jely Kalusovej, ktorá odišla z funkcie na vlastnú žiadosť, obsadila učiteľka Margita Rudolfyová a Riecka.
Do funkcie odborného poradcu bol ustanovený Ing. Jozef Jahoda. Školský psychológ Zlatica Baricová odišla pracovať do Považskej Bystrice, ale naďalej zostala ako externý pracovník.
- Novým predsedom ZV Odborového zväzu sa stal Pavol Hogaj.

Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Aj v tomto roku bol:

• riaditeľom - PaedDr. Vladimír Hromka
  
• zástupca riaditeľa - Miroslav Sňahničan, Jozef Hladký
  
• vedúci výchovy - Marián Justh.
  
• Školská rada mala toto zloženie:
  Ing. Jozef Jahoda
  Karol Kováčik
  Anna Hrubčinová
  Mária Dobrotková
  Mária Vaňová
  Žofia Justhová
  Eva Riecka
  Jaroslav Klobučník
  Jozef Vrábel
  Milan Letko.

V roku 1992 mala škola 106 zamestnancov, z toho 50 učiteľov a majstrov odborného výcviku a 17 vychovávateľov. Ostatní boli správni zamestnanci (kuchárky, upratovačky, administratívni pracovníci, údržbári, šoféri atď.).
Vo výstavbe školy sa predovšetkým skončila výstavba murársko- maliarskeho pavilónu, na ktorom sa po oficiálnom otvorení v septembri 1991 robili rôzne úpravy a dorábky.
V budove krajčírok (bývalá ZDŠ) sa dokončila prístavba a dali sa do užívania dve krajčírske dielne, kabinet a veľmi chýbajúce hygienické a sociálne zariadenia. V novembri 1992 sa na tejto budove začala výmena okien za nové - modernejšie a úprava doterajších učební na dielne. Takže odbor krajčírky bude mať triedy v novom areáli a dielne v bývalej ZDŠ.
Po rekonštrukcii a betónovaní cesty za kaštieľom sa do užívania dalo nové volejbalové ihrisko, upravovali park a ostatné ihriská.
Rekonštrukcia parku podľa spracovaného projektu sa pre nedostatok financií nekonala ani v roku 1992. Školský areál i napriek nepriaznivým hospodárskym pomerom dostával, vďaka iniciatíve vedenia a pracovníkov, solídny zjav a to i včítane kaštieľa.
V roku 1991, ale najmä v roku 1992, sa začali riešiť otázky naplnenia reštitučného zákona - navrátenie majetku (kaštieľ, park, budovy, záhrady) cirkvi. Firma Rosina z Púchova uskutočnila odhad týchto nehnuteľností. Hodnota bola stanovená na 19,5 milióna korún, z toho okolo 7 miliónov korún park. Podľa reštitučného zákona terajší užívateľ Odborné učilište má právo používať objekty 10 rokov po vyjdení zákona, ale musí platiť nájomné.
Na odkúpenie sa aj zo strany vedenia urobili viaceré kroky, včítane intervencie na Ministerstve školstva. Ku konečnému riešeniu sa však pre nedostatok financií nedospelo a tak celý problém prechádza do ďalších rokov.

V školskom roku 1991 - 1992 navštevovalo Odborné učilište
v Ladcoch dovedna 336 žiakov. Bolo to celkom 25 tried:
- murári - 3
- maliari - 3
- cementári - 1
- krajčírky - 6
- záhradníci - 6
- záhradníci B kategória - 2
- zámočníci - 2
- stolári - 2

Na záverečných skúškach 23. - 26. júna 1992 školu ukončilo 100 žiakov a to murári, maliari, cementári, krajčírky, zámočníci a záhradníci.
Mimoškolská činnosť žiakov učilišťa bola aj v roku 1992 bohatá. Pre jej skvalitnenie sa dobudovali tri klubovne. V nich sa uskutočňovali rôzne zábavné a súťažné akcie celointernátneho rozsahu. Z bohatej palety činností učni prejavili najväčší záujem o tieto podujatia:
- plavecké súťaže
- netradičné športové disciplíny
- súťaž "Stopercentný muž"
- súťaž "Praktické dievča"
- Kvízová beseda Európa, Ázia, Afrika
- kvíz Slušnosť muža každodenná
- Slávnosť pod jedličkou
- futbalový turnaj
- súťaž vo výtvarnom prejave
- modelovanie (krúžok)
- šachový turnaj, súťaže v hode šípok, stolnotenisový turnaj
- recitačné preteky
- súťaž v maľovaní veľkonočných vajíčok
- kvíz "Skús šťastie".

Materská škola

V uplynulom roku boli v Materskej škole v prevádzke 4 triedy s 95 deťmi. Pre základnú školu pripravovali 40 detí. O deti sa staralo 8 kvalifikovaných učiteliek a 6 správnych zamestnancov.
Od 1. júla 1992 došlo k zmene v rozdelení prác prevádzkových pracovníčok. Do práčovne, okrem MŠ Ladce, pribudlo pranie zo Základnej školy v Ladcoch, Materskej školy Hloža a Mojtín, zo Školy v prírode v Belušských Slatinách. Do práčovne z toho dôvodu prijali novú silu. Okrem solídnej práce vo výchove dosiahli učiteľky Materskej školy v Ladcoch niektoré mimoškolské úspechy. Zúčastnili sa na súťaži okresu vo výrobe učebných pomôcok, kde Anna Grmanová za pomôcku "Z rozprávky do rozprávky" dostala 1. cenu, rovnako 1. miesto obsadila v inej kategórii Jana Pikalková a riaditeľka školy Irena Gajdošíková 2. miesto
za učebnú pomôcku "Na farby". Mimoriadne vydarený bol v Materskej škole Medzinárodný deň detí, najmä súťažné hry, odmeňovanie detí, ale i bábkové divadlo pripravené učiteľkami školy. Pre rodičov a verejnosť pripravili výstavku z výtvarných prác detí MŠ. Z ostatných zaujímavých podujatí pre deti treba spomenúť návštevu p. Ladeckého z Púchova, ktorý priviezol do MŠ poníky, na ktorých si mohli deti zajazdiť. V mesiaci máji 1992 pripravili pre rodičov tzv. "otvorené hodiny", ktoré mali veľmi kladný ohlas. Tradične bola dobrá spolupráca so základnou školou osobitne s učiteľkami prvých tried. Boli to niektoré spoločné podujatia na postupnú adaptáciu budúcich prvákov. Situácia v Materskej škole bola neľahká najmä v hospodárskej sfére. Preto každá spolupráca bola vítaná od cementárne, obecného úradu
i od súkromníkov.

Z významnejších údržbárskych a opravárenských prác spomeniem vybudovanie chodníka, brány a časti plota (obecný úrad a školská správa), maľby, nátery najpotrebnejších miestností a dverí, vymieňanie PVC, ale najmä dlhoročný problém - radiátory. Materská škola je napojená na diaľkové vykurovanie z cementárne s tlakom 3 atmosféry. Radiátory praskali, ničili prostredie, nedostatočne vykurovali. Z dotácie 180 000 Kčs od Školskej správy Považská Bystrica radiátory vymenili a zo zvyšku sumy opravili strechu. Pomoc sa dostávala z Považských cementární na základe vypracovanej "Hospodárskej zmluvy". Pomáhali hlavne v údržbárskych prácach. Na rôzne podujatia prispievali aj ostatní sponzori, medzi nimi aj majiteľ pohostinstva Jozef Adamec čiastkou 1 000 Kčs na Mikuláša.

 

Kultúrna činnosť v roku 1992 v obci, okrem škôl, nezaznamenala veľkú aktivitu. Závodný klub s výnimkou knižnice sa obmedzil na komerčnú činnosť, prenájom sály a priľahlých priestorov. Hlavnou príčinou bolo, že si museli celú prevádzku kultúrneho domu hradiť z prostriedkov, ktoré sami vyprodukovali. Preto aj časť priestorov novej prístavby prenajali na reštauračnú činnosť súkromníkovi z Púchova, sálu na tanečné zábavy a diskotéky väčšinou súkromníkom.
V roku 1992 sa uskutočnilo 36 zábav a diskoték. O ich kultúrnosti sotva možno hovoriť, pretože hlavným cieľom bol zisk a cudzím organizátorom málo záležalo na povesti našej obce, alebo na zachovaní priestorov kultúrneho domu v dobrom stave. Zábav by bolo ešte viac,
ale obecný úrad vydal na dva mesiace zákaz ich konania pre hrubé porušovanie verejného poriadku, výtržnosti a poškodzovanie verejného i súkromného majetku.
V priestoroch kultúrneho domu sa usporiadalo i niekoľko kultúrnych podujatí hosťujúcich súborov, o ktoré, súdiac podľa návštevnosti, nebol príliš veľký záujem. Tak na Humorikóne - estrádnom vystúpení s bratislavskými umelcami - sa zúčastnilo 23 divákov, na predstavení divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena "Alžbeta Báthoryčka" necelých 200 divákov.
Ani na vystúpení estrádnych umelcov Velšicová - Slivka nebola veľká návšteva - 120 divákov. Detské divadelné predstavenie "Zlatá rybka" Stražanovcov z Košíc malo organizovanú návštevu zo škôl.
V priestoroch Závodného klubu sa uskutočnilo niekoľko verejných podujatí:

• Schôdza k transformačnému zákonu družstiev (JRD)
  
• Detský karneval (ZŠ a MŠ)
  
• Karneval Odborného učilišťa Ladce
  
• Voľba MISS Odborného učilišťa Ladce
  
• Oslavy Dňa učiteľov (školy)
  
• Konferencia odborov (Považská cementáreň)
  
• Deň matiek (KDH)
  
• Valné zhromaždenie urbariátu
  
• Deň stavbárov (Považská cementáreň)
  
• Posedenie s dôchodcami
  
• Vianočný večierok, stužkové slávnosti a pod.

V priestoroch klubu sa usporiadalo niekoľko výstav a predajné Vianočné trhy za účasti 50 predajcov a okolo 800 kupujúcich. Zaujímavé kultúrno-spoločenské podujatie usporiadali v Ladcoch začiatkom augusta pri príležitosti ladeckých hodov ( 9. augusta 1992).
V renovovanom parčíku pod gaštanmi pri bývalej robotníckej kantíne usporiadali v piatok diskotéku, v sobotu zábavu a v nedeľu koncert dychovej hudby.
Z tradičných súborov dychová hudba vystupovala okrem spomínaného koncertu iba na pohreboch, spevácky krúžok žien na niektorých podujatiach a na občianskych pohreboch. Aktivita v kultúrnej činnosti sa prejavovala iba na miestnych školách, o čom píšem v patričnej časti kroniky. V obvyklom štandarde a na dobrej úrovni je vedená miestna knižnica v Závodnom klube. Má veľký knižný fond - v roku 1992 to bolo 11 626 zväzkov. V roku 1992 na základe finančného príspevku obce a čiastočne Závodného klubu kúpili 52 kníh, teda veľmi málo, čo však vyplynulo aj z veľkého, takmer 100%-ného zvýšenia cien kníh.
Knižnica mala v roku 1992 246 čitateľov, z toho 60 v detskom veku do 14 rokov. Vypožičali si 8 656 kníh, z toho dospelí 4 526 a deti 4 130 kníh. Čitateľom knižnice bol teda takmer každý desiaty občan Ladiec.

Závodný klub poskytoval pre knižnicu priestory a platil jednu pracovníčku, obecný úrad hradil nákup kníh a platil tiež jednu pracovníčku. Obe pracovníčky boli zamestnané na znížený pracovný úväzok a knižnica bola otvorená každý pondelok a piatok. Kino Závodného klubu v snahe po rentabilite siahlo k reštrikčným opatreniam tak, že zrušili predstavenia pre deti, ktoré po zvýšení vstupného boli málo navštevované. V roku 1992 premietli 210 filmov - väčšinou amerických. Návšteva 10 486 znamená priemer na jedno predstavenie
49 divákov, čo je viac ako v roku 1991. Možno povedať, že kino bolo v roku na hranici rentabilnosti, čo o predchádzajúcich rokoch nebolo možné povedať.

 

Slovenský rybársky zväz

V obci pracovala obvodná organizácia Ilava so 63 členmi. Vo výbore všetky kľúčové funkcie patrili rybárom z Ladiec a tak i činnosť organizácie sa lokalizovala do obvodu našej obce.

Vo výbore pracovali:

• Ján Sloboda, predseda
  
• Bohuš Ištvánik, tajomník
  
• Libor Kvasnica, hospodár
  
• Jozef Fatura, člen.
  

Veľkú pozornosť, tak ako po minulé roky, venovali opäť budovaniu rybníka a odstavenému ramenu kanála, kde sa im darilo postupne vytvárať prostredie, ktoré čoraz častejšie navštevovali aj občania nerybári. Mládež si tam v zimných mesiacoch našla podmienky na korčuľovanie, starší občania na prechádzky po celý rok.
S vypustením kanála v roku 1992 mali veľké problémy. Vyschli rybníky i odstavené rameno a organizácia prišla takmer o všetky ryby, ktoré v minulých rokoch nasadili. Vypustenie kanála im však súčasne umožnilo uskutočniť ich dávny sen - vybudovanie hrádze, ktorá oddeľuje rameno od hlavného toku a tým zabraňuje rybám pri úbytku vody vyplávať do hlavného toku. Zhotovením hrádze vznikol nový rybník.
Tradičnou súčasťou mnohorakej činnosti ladeckých rybárov boli preteky v love rýb na rybníkoch v Tunežiciach dňa 1. mája 1992. Stali sa už nie iba športovou, ale aj spoločenskou udalosťou. Napriek nepriaznivému počasiu sa ich zúčastnil veľký počet občanov. Lovilo
sa na jeden prút a každý pretekár si mohol ponechať dve ulovené ryby. Bodovali sa ryby: kapor, šťuka, zubáč, amur, úhor, pleskáč, podustva, nosál a to tak, že 1 centimeter sa rovnal jednému bodu.
Ďalšie veľké spoločenské podujatie organizované rybármi bol tradičný rybársky ples uskutočnený v kultúrnom dome dňa 16. mája 1992. Rybári pomohli obci tak, že sa zaradili medzi najlepšie organizácie v pomoci pri vylepšovaní prostredia. V roku 1992 vyčistili veľkú časť Lúčkovského potoka. Obecný úrad im za odmenu zakúpil 200 bm pletiva, ktoré použijú na oplotenie chovných rybníkov.

Československý červený kríž

Organizáciu Československého červeného kríža Ladce - Tunežice viedol výbor v zložení:

• Ján Abrahámovský, predseda
  
• Anna Ištvániková, tajomníčka
  
• Gabriela Koštialiková, Eva Tichá, Anna Vavríková, Júlia Belianová, Emília Jamrichová,
  Anna Mazúrová, Emília Žieriková, Štefan Babečka, Valéria Koišová,
  Viera Štefancová, Mária Blažíčková.

Na okresnej konferencii ČsČK v roku 1992 sa zúčastnili Ján Abrahámovský, Anna Ištvániková, Štefan Babečka a Eva Tichá.
G. Koštialiková bola členkou okresného výboru ČsČK v Považskej Bystrici.
Program organizácie ČsČK v Ladcoch dostal ako všade inde v roku 1992 nové dimenzie. Základný cieľ: pomoc v zdravotníckej a sociálnej oblasti sa rozšíril o úlohy pri pomoci hladujúcim v rôznych krajinách Európy, ale postupne sa obracal aj na naše sociálne problémy.
V organizácii boli organizovaní občania Ladiec a Tunežíc - dovedna 360 členov. Počet členov sa oproti predchádzajúcim obdobiam dosť znížil a to prirodzeným odlivom, ale najmä vystupovaním z organizácie.
Z činnosti organizácie ČsČK, ktorá od roku 1993 ponesie názov Slovenský červený kríž, vyberám:
Organizovali darcovstvo krvi v oboch častiach obce a v Považskej cementárni. Medzi darcami sú už aj nositelia zlatej, striebornej a bronzovej Jánskeho plakety.
Organizácia získala a dala vyškoliť 10 dobrovoľných opatrovateliek, ktoré
sú schopné poskytovať predlekársku prvú pomoc.
Pomáhali školiť dve zdravotné hliadky mladých zdravotníkov v základnej škole. Žiaci dosahovali úspechy v rôznych obvodných a okresných súťažiach.
Členovia ČsČK sa zúčastňovali verejného života v obci, pomáhali pri zlepšovaní životného prostredia - i keď účasť na rôznych brigádach bola nízka.
Organizácia Československého červeného kríža sa zúčastnila na zbierke šatstva a potravín pre sociálne slabé rodiny, pripravovali a organizovali lotériu ČsČK a iné akcie.

Slovenský zväz chovateľov

Na výročnej schôdzi organizácie v januári 1992 zvolili nasledovný výbor:

• Jung Milan, predseda
  
• Lihocký Viktor, podpredseda
  
• Haršáni Anton, tajomník
  
• Záhradník Vincent, hospodár
  
• Kalus Pavol, predseda kontrolnej a revíznej komisie
  
• Nagy Slavomír, pokladník
  
• Ďurikovič Ivan, člen výboru.
  
• Predseda komisie chovu králikov bol Černota Ladislav.
  
• Predseda komisie pre chov hydiny Mihálik Ján.

Z bohatej činnosti tejto organizácie treba spomenúť najmä zabezpečovanie chovného materiálu čistokrvných zvierat pre členov i nečlenov. Organizovali aj obchodnú činnosť - dovoz a predaj zemiakov, jabĺk a i. Takto získavali financie pre svoju ďalšiu činnosť.
V roku 1992 mala organizácia 35 členov, poväčšine aktívnych. Založili krúžok mladých chovateľov, ktorý vychovávajú teoreticky i prakticky.
Chovatelia majú vlastnú budovu, ktorú čiastočne rekonštruovali (strecha) a prispôsobili vlastným potrebám. O budovu sa na konci roku 1992 prihlásili bývalí urbárnici ako bývalí spolumajitelia z roku 1924. Problém, ktorého riešenie značne ovplyvní ďalšiu činnosť chovateľov v Ladcoch, zostal do konca roku 1992 nevyriešený.
Členovia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch sa v minulom roku zúčastnili na výstave hydiny v Dolných Kočkovciach, na okresnej výstave králikov a hydiny v Beluši.

Slovenský zväz záhradkárov

V roku 1992 mala táto organizácia 75 členov a výbor, ktorý pracoval v zložení:

• Martinák Jozef, predseda
  
• Martinák Emil, podpredseda
  
• Rafko Jozef, podpredseda
  
• Kalus Pavol, tajomník
  
• Málik Ján, pokladník (v priebehu roka zomrel)
  
• Členovia: Češko Štefan, Čemeš Jozef, Letko Juraj, Kvasnica Libor, Kalus Ervín, Mosoriak Štefan.

Úroda ovocia v roku 1992 bola veľmi nízka, najmä jablká sa neurodili ani v súkromných záhradách, ani v sade organizácie záhradkárov. Ovocie pod vplyvom veľkého sucha väčšinou opadlo ešte pred dozretím. Členovia Slovenského zväzu záhradkárov venovali preto väčšinu času rôznym údržbárskym a zveľaďovacím prácam v ovocnom sade.

Aj v roku 1992 pomáhali svojim členom a ostatným občanom poskytovaním prác malotraktorom. Tento rok však menej, pretože traktor je už značne poruchový. Členovia pomohli pri skrášľovaní prostredia obce, pri strihaní živého plota pri Lúčkovskom potoku. Opäť bola vypísaná súťaž o najkrajšiu záhradu a predzáhradku.
V osvetovej činnosti usporiadali jednu odbornú prednášku a pre svojich členov pripravili zájazd do Nitry na výstavu Agrokomplex.
Finančná situácia v organizácii sa vzhľadom na spomínanú neúrodu zhoršila.

Telovýchovná jednota TATRAN Ladce

Telovýchovná jednota TJ Tatran Ladce sa v roku 1992 preorientovala iba na futbal. Prinútili ich k tomu ekonomické otázky a čiastočne aj nedostatok ochotných funkcionárov a organizátorov športu, ktorí by viedli telovýchovné a turistické oddiely.

Výbor futbalového klubu v roku 1992 tvorili:

• Machala Anton, predseda
  
• Suran Ján, podpredseda
  
• Tichý Pavol, tajomník
  
• Gach Ferdinand, pokladník
  
• členovia výboru: Chovanec Vladimír, Chovanec Ján, Štefanec Ferdinand
• revízna komisia: Daňo František, Kukuliaš Ferdinand, Juríček Milan.
  
  

Sústredením sa iba na futbal sa stali aj finančné a materiálové podmienky prijateľnejšími ako v roku 1991. Pociťovali však nedostatok vo vybavení futbalového ihriska, ktorého hracia plocha vyhovovala síce štandardu aj pre vyššie súťaže, nedostatočné bolo však vybavenie šatňami a prostredie pre divákov. Veľa práce so svojpomocnou údržbou ihriska nedovolilo členom venovať sa pomoci pri skrášľovaní obce. Práca futbalového výboru, trénerov, vedúcich mužstiev i ostatných dobrovoľných funkcionárov sa odzrkadlila na výsledkoch v súťažiach.

Dospelí
Futbalový oddiel dospelých trénoval Ján Pavlačka a Pavol Stratený. V súťažnom ročníku 1991 - 1992 hrali v II.A triede okresnej súťaže, kde skončili s prevahou na 1. mieste so 45 bodmi, pred Domanižou a Horovcami (38 bodov). Víťazné družstvo sa tak zaradilo do I.B triedy krajskej súťaže. V súťaži slušnosti organizovanej Okresným futbalovým výborom skončili hráči Ladiec na 5. mieste s 335 bodmi. V súťažnom ročníku 1992 - 1993 sa mužstvu v novej súťaži príliš nedarilo. Značne sa však zlepšili v záverečnej časti jesennej súťaže
a skončili predbežne na 12. mieste s 8 bodmi. V sezóne 1992 - 1993
v mužstve hrali:
Mosoriak Vladimír, Pavlačka Ján, Faturík Ján, Hriadel Milan, Prekop Miroslav, Koyš Jaroslav, Kret Stanislav, Seidl Marián, Chleban Vladimír,
Ing. Melicher Vladimír, Melicher Pavol, Černík Štefan, Ing. Nemečkay Vladimír, Mackura Marián, Machala Anton, Nagy Roman, Floriš Kamil, Stratený Pavol, Juríček Vladimír, Ing. Čáp Vladimír, Milčík Vladimír, Pajerchin Marián, Hujo Daniel.

Dorast hral pod vedením trénera Jána Surana a družstvo v okresnom majstrovstve skončilo na 3. mieste.
Žiakov trénoval Pavol Tichý a prípravku Milan Bajza.

TJ TATRAN Tunežice

Futbalový oddiel hral v súťažnom ročníku 1992 - 1993 v III. triede okresnej súťaže v skupine "B". V jesennej časti skončil na 6. mieste s 12 bodmi a v súťaži slušnosti na 1. mieste s 245 bodmi.
V športovej oblasti sme zaznamenali ešte jednu mimoriadnu a neobvyklú udalosť. Športový klub telesne postihnutých poriadal v dňoch 20. - 30. júla 1992 "Jazdu telesne postihnutých - za adaptáciu zdravotne postihnutých spoluobčanov v spoločnosti". Konala sa na trase Aš - Čierna nad Tisou. Jedným z etapovaných miest bol Púchov a cyklisti pozdravovaní občanmi prechádzali našou obcou 25. júla 1992.

Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch (obec)

Organizácia v Ladcoch mala v roku 1992 spolu 25 členov. Na čele stál výbor v zložení:

• Majerík Milan, predseda
  
• Prekop Ján, podpredseda a veliteľ
  
• Bednárik Jozef, podpredseda pre preventívu
  
• Ing. Horký Karol, tajomník
  
• Herman Jozef, pokladník
  
• Kalus Vincent, hospodár
  
• Binka Ivan, strojník
  
• Kukuliaš Vincent, predseda revíznej komisie
  
• Saksová Júlia, revízna komisia
  
• Zelíková Helena, revízna komisia.

Materiálno - technické vybavenie DPO v obci Ladce sa v roku 1992 v podstate nezmenilo. Bolo to požiarne vozidlo s celkovým vybavením značky DD 120 Avia, prívesná motorová striekačka PPS 12 R s príslušenstvom. V roku 1992 sa členovia zamerali hlavne na opravu požiarnej zbrojnice, pričom odpracovali značné množstvo brigádnických hodín. Po mnohých rokoch prestala organizácia z roku 1992 pracovať s deťmi, pretože túto starostlivosť prebrala závodná organizácia požiarnikov z cementárne. Pokúšali sa svoju organizáciu omladiť - získali však iba jedného mladého člena.
24. mája 1992 sa zúčastnilo jedno družstvo okrskovej súťaže v Púchove, kde sa zo 44 účastníkov umiestnilo ako siedme.

Požiarnici v obci venovali najviac pozornosti preventíve. Pravidelné prehliadky vykonali na jar a na jeseň. V dňoch 28. a 29. marca 1992 a 4. a 5. apríla 1992 prehliadli 205 budov a 10 prevádzok. Zistili iba štyri závady, ktoré na mieste odstránili.
V dňoch 30. a 31. októbra 1992 prehliadli 365 budov a 10 prevádzok. Päť závad bolo takého charakteru, že riešenie postúpili komisii verejného poriadku a 7 závad odstránili na mieste.

 

Podľa výsledku volieb najviac občanov sa prikláňalo k Hnutiu za demokratické Slovensko, ktoré však rovnako ako Strana demokratickej ľavice, nemá v Ladcoch založenú oficiálnu organizáciu v pravom slova zmysle. Na politickej scéne obce teda figurovali iba dve organizácie: Kresťansko-demokratické hnutie a Komunistická strana Slovenska.

Kresťansko-demokratické hnutie

Organizácia Kresťansko-demokratického hnutia sa zúčastnila predvolebnej kampane rozširovaním letákov, plagátov veľmi korektným spôsobom, usporiadali predvolebné zhromaždenie, o čom píšem v časti "Voľby". Vytvorila sa tradícia, že KDH spolu s Obecným úradom Ladce je organizátorom oslavy Dňa matiek. Na oslave v roku 1992, ktorá sa konala v kultúrnom dome, prehovoril starosta obce Ferdinand Bušík a žiaci materskej školy predviedli kultúrny program.
Dňa 13. júla 1992 organizovali púť (autobusom) do Šaštína a Mariánky za účasti 80 osôb a dňa 15. augusta 1992 púť do Hostýna.

Hnutie bolo aktívne aj v organizovaní brigádnickej činnosti. Dvakrát - v máji a októbri 1992 jej členovia pracovali pri úprave cintorínov, v septembri na obnove a úprave Skalky. Najviac pozornosti v druhej časti roka venovali renovácii v kostole - úpravám podlahy, chórusu a výmene lavíc.

KDH v Ladcoch viedol nasledovný výbor:

• Jozef Moriš, predseda
  
• Emil Bračík, podpredseda
  
• MUDr. Jaroslava Martináková, tajomníčka
  
• Mária Sláviková, pokladníčka
  
• Kantoríková, zapisovateľka
  
• Miroslav Koyš, kultúrna a duchovná činnosť
  
• Ondrej Koštialik
  
• Vincent Faturík
  
• Valient Král.

Komunistická strana Slovenska

Dňa 16. marca 1992 sa v Ladcoch konštituoval prípravný okresný výbor Zväzu komunistov Slovenska a pre spoluprácu so základnou organizáciou KSS ´91 v Ladcoch bol poverený koordináciou činnosti Anton Kalus. V máji sa vytvoril spoločný Okresný výbor ZKS a KSS ´91.
Dňa 28. augusta 1992 sa konal II. zjazd KSS ´91 vo Zvolene, kde boli z Ladiec prítomní Jozefína Kalusová a Karol Horký. Na druhý deň sa konal vo Zvolene zjednocovací zjazd, kde k dvom prítomným pribudol Dušan Saksa z Ladiec. Od tohoto zjazdu má zjednotená politická organizácia názov Komunistická strana Slovenska. Od tohoto času pôsobí aj v Ladcoch spojená základná organizácia Komunistickej strany Slovenska, ktorá má registrovaných 54 členov a je to najväčšia organizácia tejto strany v okrese Považská Bystrica.

Členmi výboru v roku 1992 boli:

• Karol Horký
  
• Jozefína Kalusová
  
• Ladislav Černota
  
• Stanislav Klvaňa
  
• Vojtech Miklóši
  
• Jozef Kováč.

Ladce sa v roku 1992 stali sídlom okresného výboru KSS Považská Bystrica. Členmi OVKSS boli Dušan Saksa, Karol Horký, Jozefína Kalusová a Ladislav Černota.
Dušan Saksa a Jozefína Kalusová boli v roku 1992 aj členmi Ústredného výboru KSS.
O činnosti KSS v predvolebnom období píšem v časti "Voľby".

 

Na základe racionalizačných opatrení sa v roku 1992 znížil stav zamestnancov z 25 na 23. Výkony na železničnej stanici sa zvýšili vo všetkých ukazovateľoch.

Vzhľadom na plánované opravy v cementárni na začiatku roka, ale najmä pre hľadanie odbytových miest na predaj cementu bola nižšia nakládka. V priebehu ďalších mesiacov sa však značne zvýšila vďaka exportu cementu. V roku 1992 naložili v stanici Ladce 410 622 ton, čo predstavuje 16 675 vozňových jednotiek tovaru. Export tvoril viac ako jednu
tretinu. Ak to porovnáme s rokom 1991, tak nakládka vzrástla na 131,2 %.
Oveľa vyššie výkony sa dosiahli aj pri vykládke, ktorá vzrástla v porovnaní s rokom 1991 na 139,1 %, keď vyložili 135 340 ton tovaru, čo je 6 901 vozňových jednotiek.
Najväčší podiel najmä na nakládke mal zvýšený predaj cementu mimo územie ČSFR, ktorý sa realizoval zásadne po železnici.

Mierny vzostup zaznamenali aj tržby z prepravy cestujúcich - 322 000 Kčs.

Na železničnej stanici došlo k dvom nehodám v máji a júni 1992. Bolo to vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke cementárne. K zraneniu, ani k zastaveniu dopravy nedošlo.

Z ekologického hľadiska má význam prechod manipulačných vlakov na elektrickú trakciu. V rámci zlepšovania spracovania vlečnej agendy dali do skúšobnej prevádzky počítač. Na zlepšenie komunikácie medzi dopravnými zamestnancami začali výstavbu rádiového systému KAPSCH, dokončia ho v prvej polovici roku 1993.

Zo stavebných prác hodno zaznamenať obnovu vlečných koľají číslo 9 a 11 a váh.

V súvislosti so zastavením výroby v kameňolome Tunežice Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky v Žiline vypovedali zmluvu na vlečke číslo 13 a 15 so železničnou stanicou.

STREDOSLOVENSKÉ ENERGETICKÉ PODNIKY,
odštepný závod VET Trenčín,
závod Dubnica nad Váhom,
prevádzka Ladce

Ani v Ladcoch, ani v Dubnici nad Váhom, nenastali takmer nijaké organizačné a personálne zmeny. Na čele závodu v Dubnici nad Váhom bol v roku 1992 Ján Chmelina ako riaditeľ, Ing. Daniel Hlavačka a Ing. Jozef Sýkora ako námestníci.
V Ladcoch zostalo minuloročné vedenie v zložení:
Ivan Fedor, majster prevádzky a elektroúdržby,
Štefan Zacko, majster strojnej údržby.
Výrobné úlohy splnili v roku 1992 na 102,1%. Počas roku boli vo Vodnej elektrárni Ladce dve poruchy, ktoré však v konečnom dôsledku nespôsobili dlhšiu odstávku výrobného zariadenia a neobmedzili dodávku elektrickej energie.
V priebehu roka neznižovali ani nezvyšovali stav zamestnancov, hoci záujem o prácu v elektrárni bol značný, najmä z radov nezamestnaných.

Vypustenie kanála a opravy

Počas letného a jesenného obdobia bol vypustený odpadový kanál a prívodové kanály pre výmeny jalových priepustí vo Vodných elektrárňach Ladce, Ilava a Dubnica nad Váhom. Na tejto akcii sa podieľali Banské stavby Prievidza ako stavebná organizácia, ČKD Blansko, ktorá montovala strojové zariadenie jalovej priepuste. Vypúšťanie kanála trvalo tri dni a začalo sa 11. júla 1992. Rovnako napúšťanie trvalo takmer štyri dni od 12. novembra. Dňa 19. novembra 1992 dali stroje do normálnej prevádzky.
Na Vodnej elektrárni Ladce sa počas vypustenia kanála urobili bežné opravy strojného zariadenia. Na stroji TG 1 urobili výmenu blokového transformátora za generálkovaný transformátor. Okrem iného Banské stavby urobili injektáž plášťa obežného kola turbíny TG 1. Tá istá firma urobila opravu betónov na vtoku a výtoku Vodnej elektrárne Ladce. ČKD Blansko dodávateľsky urobila výmenu čistiaceho stroja, ktorý zčasti vyťahuje naplavené nečistoty. Táto akcia stála 2,4 milióna korún. Banské stavby urobili svoje práce v pomerne dobrej kvalite za 1,1 milióna Kčs. Výmena jalových priepustí stála približne 16 miliónov korún.
Podľa mienky mnohých odborníkov nové zariadenie plavebnej komory nespĺňa požiadavky, aké sa na tieto nové uzávery kládli. Uzávery počas prvých mrazov zamrzli a boli nefunkčné. Dokonca sa tvrdilo, že staré uzávery by boli ďalších 50 rokov vydržali a hlavne - boli funkčné.

Súbežne s celou akciou Povodie Váhu, štátny podnik Piešťany, uskutočnil revíziu vodného diela až po Trenčín. Vypustenie zdrže Dolné Kočkovce, prívodného a odpadového kanála spôsobilo zmenu prietokového režimu v rieke Váh. Do starého koryta Váhu vypúšťali špičkové prietoky vodnej elektrárne Nosice v celom úseku. Takmer denne sa opakovalo stúpanie hladiny Váhu o 1 - 2 metre. Obecný úrad v snahe ochrániť občanov, najmä deti, vydal prísny zákaz vstupu k rieke Váh. Vypustenie kanála v čase od 11. júla do 23. novembra 1992 spôsobili mnoho ťažkostí, o ktorých píšem v iných častiach kroniky.

Riaditeľstvo tohoto podniku v Žiline nechalo aj v roku 1992 kameňolom v nečinnosti. Vo výrobnom stredisku boli zamestnaní iba strážnici a jedna pracovníčka.

 

Pracovníci a členovia JRD Košeca a v ňom i naše Výrobné stredisko Ladce, žili v roku 1992 v znamení dvoch hlavných momentov
- ďalšieho hospodárskeho úpadku a
- v uskutočňovaní transformácie majetku JRD.

Na čele predstavenstva v roku 1992 bol:

• predseda Ing. Stanislav Kvasnica.
• Členmi predstavenstva z Ladiec boli Katarína Kukuliašová a Ing. Milan Kňažko.

Predstavenstvo, vedenie družstva, malo po celý rok veľmi ťažkú úlohu. Celkový úpadok bol spôsobený viacerými faktormi. Medzi inými hlavne vysoké vstupy do výroby, najmä ceny energie, nízke výkupné ceny poľnohospodárskych výrobkov, drastické zníženie dotácií od štátu, nesolventnosť - dlhy niektorých odberateľov, najmä cukrovaru Trenčianska Teplá, ale aj ďalších výrobcov potravín. Svoj podiel na úpadku mal však aj málo pružný spôsob riadenia, často zavinený neporiadkom v legislatíve, daňovým systémom i pomalým znižovaním administratívy.

Konečné hospodárske výsledky kronikár k dispozícii nemal, ale straty na konci roka 1992 boli vyššie ako v roku predchádzajúcom. Medzi príčiny zníženia príjmov v roku 1992 možno zarátať aj enormné sucho a tým zníženú rastlinnú výrobu.

Transformácia družstva

V roku 1992 sa začal uplatňovať zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federálnej republiky zo dňa 21. decembra 1991 o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách (tzv. zákon o transformácii družstiev).

23. mája 1992 na valnom zhromaždení tzv. oprávnených osôb zvolili transformačnú radu:

• Ing. Bohumil Konuch (Košeca), predseda
  
• Ing. Marián Petrovič (Dubnica), podpredseda
  
• Oľga Tabačíková (Nová Dubnica), tajomníčka
  
• členovia: Ing. Peter Vrábel (Ladce), Stanislav Meliš (Horná Poruba), Ing. Stanislav Kvasnica (Ilava), Emil Egly (Ilava), Ing. Jozef Turza CSc. (Košecké Podhradie), Ing. Dana Bašíková (Ilava)

Hlavnými úlohami rady bolo posúdiť transformačný projekt, kontrolovať plnenie harmonogramu transformácie, dozerať na plnenie povinností družstva stanovených pri transformácii atď.

Majetok družstva

Ako prvý krok transformácie bolo treba presne stanoviť majetok družstva. Pred odovzdaním projektu transformácie urobili predbežnú účtovnú uzávierku ku dňu 31. marcu 1992. Fyzickú inventúru urobili k 31. decembru 1992. Celú uzávierku robila Auditorská firma na objednávku družstva.

V tomto čase malo družstvo značný majetok v budovách, strojoch, trvalých porastoch a investíciách (spolu 110 miliónov korún), v tzv. obežnom majetku - vlastné výrobky a zásoby (10 miliónov), zvieratá (18 miliónov), peniaze, ceniny (3 milióny), pohľadávky (13 miliónov korún).

Po rôznych hospodárskych, účtovných a finančných úpravách stanovili čisté imanie (teda majetok krytý vlastnými zdrojmi družstva) pre transformáciu na sumu 95 531 322 Kčs. Ako reštitučná rezerva sa určila suma 22 miliónov korún. Na predaj podielov od 24. augusta 1992
sa vyčlenilo 25% z čistého imania - viac ako 18 miliónov Kčs. Pri očakávanom počte 2 156 oprávnených osôb pripadala takto na jeden podiel čiastka 10 000 korún. Majetok družstva určený k rozdeleniu na majetkové podiely členov a iným oprávneným osobám podľa platných kritérií bol 73 miliónov korún.

Pôda a živočíšna výroba

Podľa transformačného projektu JRD 1. máj so sídlom v Košeci obhospodárovalo pôdu v katastroch:

katastralne územie	orná pôda v ha	záhrady	ovocné sady	lúky	pasienky	poľn. pôda
Horná Poruba Ilava Klobušice Kopec Košeca Ladce M.Koš.Podhradie V.Koš. Podhradie Valašská Belá Hloža	143 257 89 27 389 308 45 129 5	2 1	17 37 35 34	120 51 10 92 73 102 78 75 6	192 126 2 57 203 177 119 205	472 473 101 176 700 588 276 409 6 5
CELKOM	1392	3	123	607	1081	3206

Rastlinná výroba sa orientovala v prvom rade na produkciu obilovín, krmovín, cukrovej repy, technických plodín, zeleniny a ovocia.
Obiloviny pestovali v roku 1992 na výmere 744 hektárov, cukrovú repu
na 100 hektároch, zeleninu tiež na 100 ha.

Živočíšna výroba bola začlenená na každom výrobnom stredisku.
K 31. marcu 1992 pri inventarizácii boli stavy nasledovné:
Hovädzí dobytok spolu 1 461 kusov, z toho kravy 607, jalovice 378, na výkrm 182.

Znamenalo to takmer drastické zníženie o 660 kusov, z toho kravy o 244 kusov. V chove ošípaných bol vývoj opačný - stavy sa zvýšili o 200 kusov. Nebolo to však iba zásluhou vlastnej produkcie odstavčiat, ale ich nákupom, čo sa zdalo vedeniu družstva rentabilnejšie. V družstve v priebehu roka 1992 poklesol aj chov oviec (o 100 kusov).

Z hľadiska výroby mali veľký význam dotácie prideľované podľa zaradenia družstva do tzv. prírodno-ekonomickej skupiny. Výrobné strediská boli zaradené do rôznych skupín:

Ilava Košeca Ladce Horná Poruba Koš. Podhradie Špec.plodiny Ilava

(28.skup.) s dotáciou na 1 ha (31.skupina) (28.skupina) (40. skupina) (38. skupina) (30. skupina)

1400 Kčs 2000 Kčs 1400 Kčs 3400 Kčs 3200 Kčs 2000 Kčs

( 720 000,-) ( 1 180 000,-) ( 815 000,-) ( 1 600 000,-) ( 2 650 000,-) ( 450 000,-)

Vo vedení družstva však boli pochybnosti, či budú dotácie v plnej miere vyplatené.

Strojové vybavenie a stavby

Prevádzku družstva zabezpečovalo 54 traktorov, na jeden traktor pripadalo 60 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Práce a služby zabezpečovalo 22 nákladných áut. Celkový počet kombajnov bol 11, celkom na jeden pripadalo 70 hektárov zbernej plochy obilovín, repy a technických plodín. Kombajny boli však už značne opotrebované a vyžadovali si veľa opráv a nákladov. Celkom bola u strojového zariadenia opotrebovanosť až 65% -ná.
Družstvo disponovalo značným počtom hospodárskych stavieb, zväčša vyhovujúcich. Budúce vysoké náklady na opravy však signalizovali niektoré staršie stavby, medzi nimi aj budova na výkrm ošípaných v Tunežiciach.

Pracovníci JRD

Počet pracovníkov celého komplexu JRD sa počas roku 1992 stále znižoval. Počet všetkých pracovníkov sa pohyboval tesne nad číslom 400, z toho viac ako 50 bolo technicko-hospodárskych pracovníkov. Ku koncu roka sa stav blížil k optimálnej hranici (podľa transformačného projektu) 350 - 325 pracovníkov.

Najviac pracovníkov mala mechanizácia - 57, správa - 47 (z toho technicko - hospodárski pracovníci 22), špeciálne plodiny - 44 atď.
V roku 1992 pripadalo na jedného člena JRD 7,67 hektára pôdy.

Oprávnené osoby

O transformačnom projekte a celej transformácii družstva rozhodovali tzv. oprávnené osoby. Na valnom zhromaždení 23. mája 1992 ich bolo pozvaných 2 156. Súpis oprávnených osôb robili v termíne do 28. apríla 1992, kde sa mali možnosť prihlásiť i tzv. domnelí vlastníci.

Na spomínané valné zhromaždenie pozvali 792 členov družstva (s pôdou 205, bez pôdy 587) a ostatné oprávnené osoby - 1 394. Na valnom zhromaždení sa zúčastnilo 1 603 osôb, čo bolo 74,3% z pozvaných. Pozvaní boli z týchto obcí a úsekov:
Ladce (413), Košeca (498), Košecké Podhradie (385), Ilava (334), Horná Poruba (248), Záhrada (52), Mechanizácia (91), Spracovávanie mäsa (24), Správa (57) atď.

Majetkové podiely sa rozhodli deliť takto:

a) 50% podľa výmery, ktorú družstvo prevzalo alebo používalo ku dňu
účinnosti zákona číslo 162 z roku 1990 - 36 552 517 Kčs
b) 20% podľa počtu odpracovaných rokov v družstve spolu 14 621 007 Kčs
c) 30% podľa hodnoty ostatného majetku - 21 931 510 Kčs.

Etapy transformácie

Celú transformáciu rozdelili do časových etáp:

1. etapa	(29. január - 28. apríl 1992)Prijímali sa prihlášky oprávnených osôb, spracovával sa súpis a ocenenie majetku, uzatvorili sa dohody o vzájomnom vysporiadaní so štátom.
2. etapa	(29. apríl - 23. máj 1992)Uzatvorili zoznam oprávnených osôb, určil sa podiel oprávneným osobám ( členovia s pôdou, bez pôdy, ostatní vlastníci ), uskutočnilo sa valné zhromaždenie.
3. etapa	Valné zhromaždenie 23. mája 1992
4. etapa	(do júla 1992)Vyhotovili transformačný projekt a predložili transformačnej rade.
5. etapa	(od 1. júla 1992 do 31. augusta 1992)Započali s predajom podielov (bolo možné kúpiť jeden podiel).Predaj ukončili 24. júla a nepredané podiely zahrnuli späť do čistého imania družstva.
6. etapa	Dňa 24. októbra 1992 sa konalo II. valné zhromaždenie, kde transformačná rada podala správu o postupe prípravy transformačného procesu JRD.

Výrobné stredisko Ladce

V roku 1992 boli vo vedení výrobného strediska JRD v Ladcoch Stanislav Záhradník - vedúci a agronóm, Viera Závacká - zootechnička, Jozefína Grulichová - ekonómka.
Výsledky hospodárenia výrobného strediska Ladce boli podmienené nepriaznivými klimatickými podmienkami (sucho) a to najmä v rastlinnej výrobe. Výnosy jednotlivých plodín boli preto iba priemerné:

• pšenica ozimá na 86 hektároch priemerne 3,56 tony
  
• jačmeň 112 4,41
  
• repka 15 2,80
  
• cukrová repa 40 25,42
  
• kŕmna repa 2 40,00
  
• kukurica na siláž 27 14,57
  
• lucerka (v zelenom) 26 43,00
  
• lúky (v zelenom) 102 14,48
  
• pasienky 177 2,29
  
  

Vo výrobnom stredisku chovali v roku 1992 priemerne 95 dojníc, od ktorých dosiahli priemernú dojivosť 3 222 litrov mlieka ročne na jednu dojnicu. Kvalita mlieka bola tak, ako po roky minulé, zlá. Tržby za mlieko boli oveľa nižšie ako pri dobrej kvalite. Výroba mlieka sa takto dostala opäť pod hranicu rentability.
Oveľa vydarenejší bol chov ošípaných. Chov bol od vlastných prasníc, ale odstavčatá aj kupovali. Celkom mali 81 prasníc s priemerným nízkym počtom odstavčiat - 12,79.
Na farme Tunežice bol v roku 1992 výkrm ošípaných - naraz okolo 600 kusov, teda počas roka viac ako 1 500 kusov. Chov bol rentabilný.

 

Historický pohľad

Urbárska pôda bola v období feudalizmu v strednej Európe hlavná kategória oľnohospodárskej pôdy, ktorú prevažne dedične užívali poddaní roľníci. Pomenovanie súvisí s urbármi - pozemkovými knihami, v ktorých sa pôda evidovala.
Za Márie Terézie a Jozefa II. sa v Rakúsko-Uhorsku uskutočnili rozsiahle reformy - tzv. urbárska regulácia, čo boli zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Táto regulácia mala sociálny charakter, pretože stanovovala presnú výšku rôznych dávok a zamedzovala svojvôli zemepánov.

Na území stredného Považia tvorilo podľa zákona z roku 1836 jednu urbársku usadlosť 16 - 40 jutár ornej pôdy, 6 - 12 jutár lúk. Táto pôda tvorila základ chotárov Ladiec i Tunežíc. Patrili k nemu vnútorné pozemky (intravilán) a vonkajšie pozemky (extravilán) pozostávajúce z ornej pôdy, lúk a v Ladcoch čiastočne i štrkovísk.
Zákonom o zrušení poddanstva v roku 1848 bola urbárska pôda čiastočne oslobodená od feudálnych tiarch a stala sa aj v Ladcoch základom súkromného vlastníctva roľníkov.
Urbárske lesy - držba lesov, vznikla v roku 1853, kedy na základe tzv. urbárskeho patentu začali prideľovanie lesných podielov do vlastníctva bývalých urbárskych roľníkov.
Zákonom Uhorského snemu z roku 1871 sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, ktoré ich spravovali. Roľníkom boli spravidla prideľované menej kvalitné lesy. V rámci pozemkových reforiem sa rozloha urbárskych lesov prídelmi ešte zvýšila, takže v roku 1954 mala na Slovensku výmeru 418 tisíc hektárov. Všetky tieto lesné hospodárstva boli zákonom SNR č. 2/1958 Zb. zrušené. Ich lesná držba prešla do vlastníctva štátu.

Samosprávnosť

Na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia mnoho problémov vyplývalo z neznalosti zákona, ale najmä jeho zlého vysvetľovania v praxi. Upozornil na to Uhorský správny súd na svojom zasadaní 31. decembra 1909. Pred založením pozemkových kníh bola aj v Ladcoch urbárska obec totožná s politickou obcou. Ešte aj neskôr, keď sa v obci vykonávali urbárske práva a odlúčenie pasienkov a lesov, považovala verejná mienka urbársku obec za totožnú s politickou obcou. Z toho vyplývalo, že urbárnikov zastupoval starosta, spravoval im pridelený les a pod.

Od roku 1894 môžu urbárnici spravovať svoj majetok prostredníctvom valného zhromaždenia spolumajiteľstva. Ani potom však nebolo rozhodovanie úplne bez obce, pretože predsedom valného zhromaždenia bol starosta a podľa toho istého zákona z roku 1894 vykonáva uznesenie valného zhromaždenia spolumajiteľstva obecná rada. Taký bol stav ešte pred rokom 1919.

Prvé valné zhromaždenie v Ladcoch sa konalo v roku 1900, podrobnosti sa však nezachovali. Ďalšie - známe zasadanie bolo v roku 1913, z ktorého sa zachovala po maďarsky písaná "Majetková podstata", v ktorej sú zahrnuté nielen pasienky pri Váhu, Pod Kališťom a lesy
v Ladeckom chotári, ale aj lesy v chorári Veľké Košecké Podhradie, napr. Privrat dülöben (Prevratské doliny) 83 jutár a Okrúhle doliny 56 jutár.

Valné zhromaždenie v roku 1919

Dňa 30. septembra 1919 sa konalo v Ladcoch valné zhromaždenie bývalého urbárskeho spolumajiteľstva obce. Schôdzu viedli: Jozef Zelík - predseda, Juraj Faturík - gazda, Ján Riecky - pokladník Karol Križan, notár.
V tomto čase mali urbárnici v Ladcoch 49 členov (hlasov), na schôdzi sa ich zúčastnilo 29. Hlavným bodom programu bola kúpa nemovitosti z Košecko - Ladeckého panstva. Išlo o majetok ležiaci v katastri obce Ladce a patriaci Dr. Richardovi Neumannovi a spol. Po prerokovaní tejto otázky rozhodla valná hromada majetok kúpiť.
Predtým schválili zmluvu uzavretú v Prahe s akciovou Spoločnosťou pre zúžitkovanie lesov a dreva vyťaženého v obciach Ladce, Hloža, Podhorie, Tunežice, Košeca, Veľké a Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Kopec, Horná a Dolná Poruba. Zmluva bola pre tieto obce pomerne výhodná.
Aj po tomto zasadaní boli urbárnici aktívni v nakupovaní. V roku 1920 Okresný súd v Ilave, ako pozemkoknižná vrchnosť zaevidoval kúpené parcely pre obec Ladce a Tunežice od K. Putkamer, rodenej Jeanette Popper a Antónie Ausperg, rodenej Schenk (bývalá manželka a dcéra Adolfa Schenka, zakladateľa cementárne).

Pozemky pod priemyselnú železnicu

31. augusta 1919 uzavrela Ladecká účastinárska spoločnosť na dorábanie vápna a dreva s ladeckými bývalými urbárnikmi zmluvu o prenájme niekoľkých parciel, ktoré firma potrebovala na zriadenie priemyselnej železnice od Váhu po pílu. V zmluve, ktorej originál sa zachoval, sa citujú jednotlivé parcely, dovedna okolo 1000 siah. Plochy pod úzkokoľajku sa dali do prenájmu na neobmedzený čas s tým, že sa zmluva bude každých 6 rokov obnovovať. Nájom na prvé obdobie sa začal rátať so spiatočnou platnosťou od 1. júna 1918 do 31. mája 1924. Za jednu siahu zaplatí firma 70 halierov ročnej árendy - potom sa bude cena upravovať podľa hospodárskej situácie. Zmluvu podpísali za ladeckých bývalých urbárnikov Jozef Zelík, Juraj Faturík, Ján Riecky, Jozef Hriadel, Jozef Váň. Za Ladeckú účastinársku spoločnosť na dorábanie vápna a dreva riaditeľ Gerö. Na zmluve sú aj podpisy notára Križana a starostu obce Jozefa Vlasatého. Na zmluve je pečiatka ešte s maďarským textom "Lédecz Közseg. Urb. közbirtosság pecsétje" so znakom s ihličnatým stromom uprostred a po okrajoch kosa, hrable a pluh. Úzkokoľajka sa postavila a slávnostne otvorila 23. októbra 1922, práca na píle sa začala až v roku 1923.

Dvadsiate roky

V roku 1926 obec a urbariát obnovili činnosť obecného bitúnku, ktorý bol umiestnený oproti dnešnému Domu chovateľov. Za používanie obecného bitúnku boli stanovené poplatky:
od teľaťa 5 Kč, svine 5 Kč, ovce, kozy, jahňatá, kozľatá po 1 Kč.
Bitúnok sa však najviac používal na odporazenie kráv mäsiarmi (Lippe a iní).
V roku 1928 súhlasil urbársky výbor a potom aj valné zhromaždenie s významnou výmenou väčšej výmery parciel. Výmena sa potom uskutočnila v roku 1929. Dňa 7. januára 1928 zasadol urbársky výbor v zložení:
predseda - Jozef Zelík,
urbársky gazda - Jozef Faturík,
pokladník - Štefan Eliáš,
zapisovateľ - Štefan Ištvánik,
členovia: Jozef Hriadel st., Ján Cibiček, Jozef Hriadel ml., Pavel Gajdošík, Jozef Král, Michal Peterka, Andrej Martinák.
Prítomný bol aj Jozef Gerö, zástupca Ladeckej účastinárskej spoločnosti pre dorábanie vápna a dreva.
Urbárske spolumajiteľstvo obce Ladce povolilo v prospech Ladeckej účastinárskej spoločnosti na dorábanie vápna a dreva právo na úplné predkúpy a povoľuje, aby toto právo na parcele číslo 1311 bolo zavedené aj pozemkoknižne.
Pred začiatkom využívania spomínanej plochy musí spoločnosť prepustiť urbárskemu spolumajiteľstvu takú istú plochu, tej istej kvality.
28. januára 1928 schválilo túto zmluvu aj valné zhromaždenie spolumajiteľov urbárnikov 94 hlasmi proti trom. Prítomných bolo 97 "hlasov" - nie členov, pretože mali 4,3,2 alebo jeden hlas.
Celú transakciu potvrdilo Ministerstvo zemědelství Československej republiky, expozitúra pre Slovensko v Bratislave, 20. marca 1928. Zmluva bola potvrdená súdnou kanceláriou Okresného súdu v Ilave 9. januára 1928 za účasti a podpismi zástupcov urbariátu a za Spoločnosť Ándor Klár a Jozef Gerö - riaditelia. Tu sa spresňuje pojem "úplné priemyselné spracovanie, využívanie na založenie bane, postavenie lanovej dráhy" atď. Menovaná parcela číslo 1311 bol pasienok a nachádzal sa "Pod Kališťom".
Spomínaná výmena sa skutočne urobila a správa z decembra 1929 hovorí, že urbárska obec dostala za 25 328 m2 (4 k.j. 642 siah2) pasienku na rôznych 12 miestach 27 496 m2 (4 k.j. 1245 siah2).
Takýchto - i keď menších výmien sa uskutočnilo v dvadsiatych rokoch viacej, o čom svedčia zmeny uložené v archívoch. Nešlo vždy iba
o výmeny, ale aj o kúpy - predaj. Tak napr. v roku 1929 kúpilo urbárske spolumajiteľstvo od Michala Kušniera pozemky za 30 000 Kč.

Tridsiate roky

V roku 1930 Okresný úrad, lesné oddelenie v Trenčíne poslalo predsedníctvu urbarialistov v Ladcoch zaujímavý list, v ktorom upozorňuje, že podľa zákona a schválených hospodárskych pravidiel má sa konať každé tri roky voľba urbariálneho predsedu. V liste sa tvrdí, že v Ladcoch sa takáto voľba nekonala už od roku 1918 a preto vyzývajú, aby zvolali valné zhromaždenie a voľbu uskutočnili. Či sa takéto zhromaždenie konalo hneď, sa v dokumentoch nezachovalo. V ďalších rokoch 1930 - 1931 bol predsedom Ján Koyš. Dňa 11. januára 1932 bol za predsedu valným zhromaždením zvolený Jozef Hriadel - Janových. Zaujímavý bol spôsob, akým sa valné zhromaždenie zvolávalo. Voľba musela byť vopred verejne vyhlásená a vyhláška v obci vyvesená 15 dní pred konaním voľby. Vyhlášku potom musel potvrdiť starosta na dôkaz, že bola skutočne zverejnená. Podľa ladeckých hospodárskych pravidiel bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné, ak bolo prítomných toľko spolumajiteľov, aby predstavovali - zastupovali 70 hlasov.

Ohraničenie pozemkov

V januári 1932 objednalo urbárske spolumajiteľstvo v Technickej kancelárii Ing. Vladimíra Ročáka, geometra v Trenčíne, ohraničenie pozemkov družstevných lesov a pasienkov a urbárskych pasienkov podľa komasačnej mapy a osadenie hraničných znakov, ktoré dodali urbárnici. Práca sa uskutočnila podľa dohody do konca mája 1932. Geometer predložil účet 2 937,50 Kčs, pretože ohraničil 117 kj po 25 korún jedno jutro. Ohraničené boli nasledovné parcely:

	kat. jutrá	štvor. siahy
Pasienok U studienky Pasienok Pod Kališťom Pasienok Pod Kališťom Roľa Pod Kališťom Pasienok Pod Kališťom Roľa Pod Kališťom Roľa Pod Kališťom Roľa Pod Kališťom Pasienok Pod Kališťom Pasienok Pod Kališťom Pasienok Komár Hora Pod Bukovinu Hora Obešenec Roľa Obešenec Pasienok Za mostekom Pasienok Sihote	1 1 2 2 16 6 4 78	776 1461 819 572 980 193 1460 691 175 208 1303 81 1400 430 683 82
CELKOM	117	904

Pozemky pod stavbu hydrocentrály

Vo februári 1931 sa začali prípravné práce k stavbe vodného diela Ladce. Krajinský úrad v Bratislave nariadil vodoprávne miestne pojednávanie, ktoré sa v plnej miere dotýkalo všetkých obcí od Púchova po Tunežice. Urbariát a jednotliví občania mali majetok - role a pasienky - na území budúceho odpadového kanála, ale aj budúcich prístupových ciest
a v ďalších rokoch i staveniska.
Pre časť projektu Ladce, Tunežice sa konala schôdza komisie a záujemcov 30. marca 1931 so zrazom na železničnej stanici, odkiaľ sa konala spoločná pochôdzka po trase od chotára obce Hloža k budúcemu vyústeniu kanála do Váhu pri Tunežiciach. Po návrate sa v hostinci u Slávika rokovalo s majiteľmi pozemkov.
Ďalšie úradné konania sa konali v novembri 1933, kedy sa už na stavbe hydrocentrály pracovalo. Išlo o usmernenie toku rieky Váhu, vytvorenie riadneho koryta a spádu, opevnenie brehových konkláv, zriadenie smerových a priečnych stavieb a zahrážok. Miestne konania sa uskutočnili na viacerých miestach - pre obec Ladce 29. novembra 1933 na Notárskom úrade v Lednických Rovniach.

Z činnosti urbariátu v tridsiatych rokoch

V roku 1933 prerokovávali v Ladcoch Krajinský vestník pre Slovensko, v ktorom bola zverejnená podrobná horárska a hájnická úprava vo vyhláške číslo 230. Horársky obvod Beluša (okres Ilava) mal 43 držiteľov - majiteľov lesov. Medzi nimi boli aj bývalí urbarialisti v Ladcoch s výmerou 140,8 kj v chotári V. Košecké Podhradie a 1,1 kj v chotári Ladce. Lesné družstvo Ladce podľa uvedeného Vestníka malo v chotári Ladce 233,2 kat. jutra.

V roku 1933 Okresný úrad v Ilave pripojil do hájenského obvodu so sídlom v Ladcoch aj lesy lesného družstva s tým, že jeden hájnik bude hájiť lesy bývalých urbarialistov i lesného družstva. Urbariálneho hájnika Štefana Eliáša vymenoval aj za hájnika lesného družstva
od 15. februára 1933.

V roku 1934 vyrúbili nadriadené inštitúcie nové paušálne ročné poplatky za štátne spravovanie lesov a holín. Bývalému urbariátu Ladce za 140 kj 76 korún a lesnému družstvu za 233 kj 125 korún.

V roku 1935 bol obrovský výskyt chrústov, ktorý sa predpokladal a preto už v novembri predchádzajúceho roku okresný náčelník Pokorný rozoslal list, aby v zimnom rúbaní ponechali v lese dostatok nižších listnatých konárov, na ktorých budú potom v máji nálet chrústov kontrolovať.

V roku 1937 vstúpili urbárnici a lesné družstvo v Ladcoch do Zemského lesného zväzu v Bratislave, čo bolo vlastne poradné družstvo, ktoré zadarmo radilo svojim členom v rôznych otázkach technických i právnych. Členovia (spoločenstvo) platili ročné členské.
13. apríla 1939 za predsedníctva Pavla Habánka na mimoriadnom valnom zhromaždení za prítomnosti 56 členov so 105 hlasmi schválili Lesné hospodárske pravidlá. V Pravidlách sa hovorí, že bývalí urbárnici v Ladcoch podľa výmery v pozemkovej knihe vlastnia 80 hektárov 38 árov. Valné zhromaždenie uznalo jednomyselne 156 osôb oprávnených spoločných majiteľov, takže podiely zodpovedajú 175,57/8 urbárskych usadlostí a ustálili hlasy podľa podielov. Veľkosť podielov sa pohyboval medzi 0,10/8 až 4,10/8. Pre porovnanie uvádzam, že Ustanovujúce valné zhromaždenie v roku 1900 (12. apríla) ustálilo 88 oprávnených podielníkov 16 896 / 768 podielmi so 166 hlasmi.

Čo obsahovali pravidlá

Ďalej uvádzam niektoré výťahy z Pravidiel hospodárstva v spoločne užívanom lesnom majetku bývalých urbárnikov obce Ladce, aby bolo známe, akými spôsobmi a podľa čoho spravovali spoločný majetok v roku 1939, ale vo väčšine bodov súhlasne aj v rokoch predchádzajúcich.
Odo dňa platnosti Pravidiel spravovali hospodárske záležitosti valné zhromaždenie spolumajiteľov, ďalej valným zhromaždením zvolený predseda, výbor, lesný gazda, pokladník a zapisovateľ. Úlohy hájenia lesa Krajinským úradom ustanovený obvodný horár, konkrétne však spolumajiteľmi ustanovený lesný hájnik. Na valnom zhromaždení sa s hlasovacím právom mohli zúčastňovať skutoční majitelia, ktorým právo k spoločnému lesnému majetku priznalo valné zhromaždenie a na základe toho zaviedlo ich mená, podiely a hlasy do zoznamu oprávnených hlasovať. Na valnom zhromaždení hlasovali potom podielníci zapísaní
do zoznamu, v ktorom bol vždy uvedený aj počet hlasov každého podielníka. Ten sa písal aj do prezenčnej listiny z každého valného zhromaždenia, napr. jeden hlas mal podielnik, ktorého podiel činil 1/48, ten, ktorý mal 3/48 mal tri hlasy. Valné zhromaždenie zvolával predseda, pričom riadne valné zhromaždenie sa konalo raz do roka - v prvom štvrťroku. Miesto, deň, hodinu a program valného zhromaždenia bolo treba uverejniť aspoň 15 dní vopred bubnovaním a vyvesením oznamu na vyhláškovej tabuli obecného domu. Valné zhromaždenie viedol predseda, v prípade účasti zástupcu Okresného alebo Krajinského úradu - títo.
Dosť zložitá bola otázka o čom a za akej účasti môže valné zhromaždenie rokovať. V zásade iba o tom, čo bolo stanovené v programe. Ak sa mal pridať nový bod programu, muselo za to byť 38 hlasov.

Pôsobnosť valného zhromaždenia bola široká a týkala sa, okrem už spomínaných otázok, najmä rozhodovania o hospodárskych otázkach navrhovaných Okresným úradom v Ilave v lesnom a hospodárskom pláne. Sem patrila aj úloha lesných ťažieb, ročný rozpočet, prípadne aj príspevky a iné platby. Valné zhromaždenie sa uznášalo na schválení ročných účtov
a o udelení alebo odopretí absolutória výboru a predsedovi. Na základe účtov zisťovali ročný príjem, čistý dôchodok pochádzajúci z ťažieb a iných výnosov spoločného majetku a nariaďovali rozdelenie čistého dôchodku oprávneným podľa podielov.
Na základe návrhu Okresného úradu v Ilave určovali sadzobník drevín a vedľajších lesných ťažieb. Schvaľovali zmluvy o predaji a kúpe i o prenájme.
Ďalej pravidlá určovali spôsob uznášania, hlasovanie podľa podielov, podľa hlasov a iné technické otázky vedenia schôdze. Zaujímavý je § 24, kde sa hovorí, že toho, kto ruší poriadok valného zhromaždenia môže predseda napomenúť a po dvojnásobnom bezvýslednom napomenutí môže navrhnúť vylúčenie dotyčného z valného zhromaždenia, dokonca môže žiadať okresný úrad o pomoc na udržanie poriadku.
Predsedu, výbor, lesného gazdu, pokladníka, zapisovateľa volilo valné zhromaždenie na tri roky. Voľby sa konali aklamáciou (ak bol navrhnutý iba jeden kandidát) a hlasovaním. Pri rovnosti hlasov sa losovalo. Aké boli práva a povinnosti predsedu. Niektoré som už spomenul
v predchádzajúcej časti. Medzi najzákladnejšie úlohy patrila starosť o celoročné fungovanie spolumajiteľstva, k čomu aktivizoval členov výboru, najviac lesného gazdu, pokladníka, lesného hájnika a ďalších. Spolupracoval priamo s Okresným úradom v Ilave a Obvodným notárom v Beluši, obecným úradom a ďalšími, s ktorými prichádzali do styku pri ťažbe, výsadbe, odpredaji dreva, vypracovávaní rôznych zmlúv a pod. V Pravidlách sa okrem iného hovorí, že za účelom stálej kontroly kupcov dreva, horára a hájnika a za účelom ochrany záujmov spolumajiteľov vysiela striedavo podielnikov v abecednom poradí. Bola to vlastne akási verejná kontrola a zapojenie väčšiny podielníkov do hospodárenia. Vyslaní členovia dozerali na to, či kupec dá len na vyznačenom mieste a len to drevo rúbať, ktoré má právo vyťažiť podľa zmluvy, koľko dreva vyviezli z lesa, zaviezli na pílu, železničnú stanicu a pod. O tom všetkom podávali správu predsedovi.
Valné zhromaždenie každé tri roky volilo 6 členov výboru. Jeho úlohou bolo hlavne pomáhať predsedovi. Niekedy preberali konkrétne úlohy, napr. mená oprávnených členov - ich podiely, zostavenie programu na valné zhromaždenie, starostlivosť o zmluvy, prípravu predaja, dražieb. Výbor bol však v prvom rade poradný zbor, ktorý sa schádzal viackrát v roku a riešil aktuálne problémy spolumajiteľstva. Medzi veľmi vážne úlohy výboru patrilo, že jeho členovia raz za rok urobili pochôdzku po hraniciach spoločného majetku a zisťovali prípadné škody, odcudzenie a pod.
Lesný gazda bol vedúcim a dozorčím činiteľom nad všetkými hospodárskymi úlohami. Staral sa o hraničné medzníky (chotárne znaky),
dohliadal, aby horár a hájnik presne vykonávali svoje povinnosti, doprevádzal pri miestnych rokovaniach štátnych úradníkov a zaopatroval pre nich potrebných robotníkov, nástroje a pod. Zadeloval členov na spoločné práce a viedol o nich evidenciu. Teda staral sa o hospodárenie po všetkých stránkach.
Úloha pokladníka spočívala v účtovníckych prácach, v manipulácii
s finančnými čiastkami, zúčtovaniami a inými peňažnými transakciami.
Zapisovateľ vykonával všetky povinnosti súvisiace s agendou, písomnosťami, vypracuvávaním rôznych zoznamov atď.

V Pravidlách bola ďalej stať o prijímaní a zamestnávaní zamestnancov (horár a lesný hájnik), stať o pravidlách a pokračovaní proti predsedovi a proti ostatným činiteľom v prípade porušenia povinností, alebo nesprávneho pokračovania.
Veľmi dôležitou časťou bola kapitola o ťažbe. Podľa lesného hospodárskeho plánu mohli byť na spoločnom lesnom majetku vykonávané ťažby, ktoré boli vopred vyznačené príslušným Okresným úradom v Ilave a to tzv.:
- ročná mýtna ťažba vyznačená podľa hospodárskeho plánu
- ťažba predmýtna (prebierky, čistenie porastov)
- ťažba kalamitného dreva (sucháre, vývraty, kôrovcom napadnuté drevo)
- zbieranie odpadového dreva a haluziny.
Do ťažby však patrilo aj dobývanie kameňa, štrku, piesku, hliny, kosenie trávy, zbieranie machu a steliva, zbieranie lesných semien a ovocia.
Poľovné právo ako vedľajší úžitok, bolo prenajaté spolu s obecným poľovným právom. Obec však bola povinná na základe poľovného práva čiastku nájomného pripadajúcu na plochy, ktoré sú vo vlastníctve spolumajiteľov, odovzdať pokladnici spolumajiteľstva.
Palivové drevo, ktoré malo byť rozdelené, dal spracovať lesný gazda podľa úpravy danej valným zhromaždením. Haluzina a odpadové drevo sa zúžitkovalo spôsobom, ktorý určil výbor.

Zvláštna časť bola v Pravidlách venovaná uzatváraniu zmlúv a konaniu dražieb. Dražby bývali jedným zo spôsobov predaja dreva, preto je im venovaná veľká pozornosť a v jednotlivých bodoch boli stanovené veľmi presné podmienky a priebeh dražby. Ak nebolo možné uhradiť z výnosov spoločného majetku všetky výlohy, malo sa o ne postarať valné zhromaždenie vyrúbením príspevkov alebo spoločných prác. Príspevky stanovené valným zhromaždením pripadajúce na jednotlivých spolumajiteľov vypočítal výbor podľa podielov. K spoločným prácam, ktoré prinášali zisk, patrila napr. príprava palivového dreva, vypomáhanie pri zameriavacích prácach, pri zalesňovaní, zhotovovanie a opravy medzníkov, budovanie a oprava ciest, cestných mostov a pod.
Každoročným dôležitým bodom rokovania valného zhromaždenia bolo, ktoré ťažby a v akej miere majú byť rozdelené medzi podielnikov. Či má byť hmota medzi podielnikov rozdelená na pni alebo dorábaná spoločným nákladom a potom rozdelená. Ďalej akým spôsobom má byť dorábané drevo z prebierok, prípadne drevo kalamitné. Výbor bol povinný každý rok -
po vyžiadaní mienky Okresného úradu v Ilave - podať valnému zhromaždeniu návrh miery, času a spôsobu takých ťažieb.
Deľbu vykonal výbor na mieste, teda v lese. Alebo sa dohodli alebo losovali. Proti losovaniu sa nepripúšťali nijaké sťažnosti, nemohla sa za drevo žiadať ani finančná náhrada, podielnici si však mohli vylosované drevo medzi sebou vymeniť.
"Pravidlá hospodárstva na nerozdelenom, spoločne užívanom lesnom majetku" vyšli síce v roku 1937 (v Ladcoch v roku 1939), vychádzali však zo skúseností predchádzajúcich, platných pred prvou svetovou vojnou a potom v Československej republike. Zmeny boli iba v maličkostiach a tak lesné spolumajiteľstvá boli veľmi stabilné a dobre organizované spoločenstvá na prospech svojich členov i na prospech lesov.

Roky 1939 a 1940

V januári 1939 Krajinský úrad v Bratislave schválil hospodársky plán lesa bývalých urbárnikov v Ladcoch na obdobie 1938 - 1947.
Vo výmere na desaťročnú ťažbu sa doslova hovorí:
V lese tvaru vysokého s rozlohou 81,51 ha drevoproduktívnej pôdy obhospodárovanej v 80 - ročnej dobe obmýtnej predpisuje sa: a) v ťažbe mýtnej - využitkovanie 2268 m3 hmoty stromovej na manipulačnej ploche 14,60 hektára, redukovanej 6,9 ha. b) v ťažbe predmýtnej - využitkovanie 41 m3 hmoty stromovej na manipulačnej ploche 9,4 ha.
Prirodzené zalesňovanie sa predpisuje na ploche 6,90 hektára a umelé na ploche 3,38 ha.
V tom istom hospodárskom pláne sa predpisujú podmienky ťažby, hovorí sa o tzv. náhodilej ťažbe (kalamity). K plánu bola priložená mapka území týkajúcich sa horemenovanej ťažby.
Tento plán v dôsledku vypuknutia druhej svetovej vojny ešte v tom istom roku sa nie veľmi dodržiaval. Ťažba sa skôr prekračovala.
V roku 1940 spracovali Zoznam majiteľov urbárskeho pasienkového práva, v ktorom je 158 podielnikov. Podiely jednotlivých členov sú značne rozdielne. Jednotkou podielu bola jedna 16896-tina. Boli medzi nimi podiely 288/16896, ale aj 27/16896, 42/16896 a pod.
Z toho istého roku je aj Zoznam majiteľov urbárskeho horového práva, ktorý bol zostavený podľa čísiel domu, čísla vložky, podielu a mena vlastníka. Podiel bol stanovený zlomkom jednej 3258-tiny. V "Menoslove majiteľov urbárskeho horového práva" zostavenom v roku 1940 a potvrdenom Okresným súdom v Ilave v decembri 1943 je 254 podielnikov so stanovením podielov. Všetky zoznamy sa nachádzajú v archíve Združenia urbárnikov a členov lesného družstva v Ladcoch alebo v archíve - dokumentácii tejto kroniky.

Po roku 1950

Z hľadiska ďalšieho osudu urbárskeho spolumajiteľstva bol dôležitý rok 1950.
Dňa 7. septembra 1950 posiela Okresný národný výbor Ilava "Bývalým urbárnikom a pasienkovému spoločenstvu v Ladcoch" výmer, podľa ktorého majú odovzdať spoločné hnuteľnosti a nehnuteľnosti do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva. Stalo sa tak na základe zákona č. 69/49 Zb. ako aj zákona číslo 81/49 Zb. SNR. Deň preberania určili na 15. septembra 1950. Preberania sa zúčastnili:
- Za Okresnú radu družstiev v Ilave - Jozef Behan
- ONV v Ilave - Štefan Marcina
- MNV v Ladcoch - Pavol Faturík
- JRD v Ladcoch - Ján Uríček, predseda
Ľudovít Bakoš, člen výboru
Ján Sivoň, tajomník
- Za bývalých urbárnikov - Ondrej Zajac, predseda Pavel Koyš, gazda
Jozef Majerík, pokladník.

JRD v tento deň prebralo od urbárnikov v Ladcoch nehnuteľnosti zapísané v pozemkoknižnej vložke číslo 168, č.298, č.204 v katastrálnom území obce Ladce. Pozemky boli podľa kultúr v nasledovných výmerách:

- orná pôda - pasienky - ostatné plochy - plochy neplodné a zastavané

3,00 kj 110,04 kj 90,00 kj 6,07 kj

V zmysle zákona 81/49 Zb. SNR prešli na JRD v Ladcoch aj peňažné prostriedky a pohľadávky. Bola to vkladná knižka so sumou 14 584 Kčs (viazaný vklad). V hotovosti odovzdali 7 914 Kčs.
Predseda bývalých urbárnikov v Ladcoch odovzdal predsedovi JRD menoslov členov, ktorých potom preregistrovali do JRD, čo však pre väčšinu neznamenalo členstvo, pretože nepodpísali prihlášku vstupu do JRD.

V lesnom hospodárení sa pokračuje rovnako ako v predchádzajúcich rokoch. Okresný národný výbor v Ilave ďalej rozpisuje tzv. lesnícky plán na jednotlivé roky. Tak v roku 1950 mali bývalí urbárnici z 81,58 ha lesa tieto úlohy:

Ťažba dreva: buk - guľatina 50 plnometrov
palivové drevo 100 plnometrov
ihličnaté - guľatina 50 plnometrov
palivové drevo 103 plnometrov.

ONV Ilava prípismi usmerňoval, kedy začať s ťažbou dreva, kedy skončiť, kedy sa vykupuje, ceny a ďalšie pokyny. V roku 1951 ONV dokonca stanovil dni (utorok a piatok), kedy sa môže odvážať drevo pre vlastnú potrebu urbárnikov. Kontrolu uskutočňovali nielen zamestnanci lesných závodov, ale aj príslušníci ZNB.
V roku 1955 sa plánom určujú vyššie kvóty na ťažbu dreva ako po roky predchádzajúce. Napr. palivového dreva takmer 300 plnometrov. Predpisuje sa však aj obnova lesa, prerezávky, výroba sadeníc, osev školiek, ošetrovanie kultúr, zber semena a ďalšie. To sa robí potom každý rok.
Drevo sa v tom čase odvážalo a odpredávalo prostredníctvom Správy lesov v Pruskom a fakturovalo Žilinskému lesnému priemyslu, n.p.
Dňa 5. mája 1957 sa konalo v úradovni zastupiteľstva Štátnej sporiteľne v Ladcoch spoločné zasadanie výboru Lesného družstva a urbárskeho spolumajiteľstva. Schôdze sa zúčastnili:
Ján Zajac, predseda Lesného družstva, Emil Kalus, predseda Urbárskeho spolumajiteľstva,
ďalej členovia výborov: Pavel Kalus, Vincent Daňo, Ondrej Hriadel, Ondrej Koyš, Jozef Koyš, Ondrej Král, Vincent Kučo, Ján Cibiček, Štefan Huňačka, Ján Koyš, Pavel Eliáš.

Mimo iných otázok sa dohodli podať žiadosť na Lesnú správu v Pruskom, aby zaslali perspektívny plán škôlky, vyčlenenie nákladov na jej aktivizovanie, ale aj výnosu. Vychádzali z toho, že škôlka pre svoju vzdialenosť, nevýhodnú polohu nebude vyhovovať zásadám rentabilnosti.

Zrušenie útvaru bývalých urbarialistov

Dňa 14. apríla 1958 posiela Odbor poľnohospodárstva ONV v Ilave všetkým Miestnym národným výborom a výborom bývalých urbarialistov list - výťah zo zákona SNR č. 2/1958 z 11. marca 1958, podľa ktorého boli týmto dňom na Slovensku zrušené útvary bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, ktoré spoločne užívali lesy. Citujem z vysvetliviek ONV.
Všetky lesy zrušených útvarov dňom 11. marca 1958 preberá do obhospodarovania Krajská správa lesov v Žiline - lesný závod Pruské.
Investície súvisiace s ťažbou dreva a s pestovaním lesa prevádza v týchto lesoch ďalej príslušný lesný závod.
Podielnici zrušených útvarov zostávajú vlastníkmi podielov a každoročne budú dostávať palivo od príslušného lesného závodu a to v lese pri pni, vo výške 20% z celkovej ročnej predpísanej ťažby na ten-ktorý celok alebo v sociálne odôvodnených ťažkých prípadoch tiež i úžitkové drevo a to za 4 priestorové metre jeden m3. Podielnici nemajú vplyv alebo možnosť rozhodovania nad ďalším obhospodarovaním lesa, kde sú vlastníkmi. Podielnici nebudú platiť
príspevky za odbornú správu lesa a nebudú nijako zaťažovaní v súvislosti s bývalým urbárskym alebo iným útvarom. Drevo sa bude vydávať pre podielnikov podľa výšky podielu, pokiaľ to bude úžitkové drevo, iba so súhlasom odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva ONV. Súčasne prestávajú ďalej existovať urbárske výbory a pôvodné útvary budú zastupovať dvaja podielnici, ktorých si stanovia podielnici po dohode s MNV. Doporučuje sa, aby to bol bývalý predseda, pokladník alebo gazda.
V prípise ONV Ilava sú ďalej smernice Lesnému závodu, poďakovanie a výzva na spoluprácu bývalým urbárnikom, ale i upozornenie, že akékoľvek svojvoľné rúbanie v lesoch sa bude v budúcnosti pokladať za rozkrádanie štátneho majetku.

Majetková podstata Lesného družstva

Zoznam z roku 1932 - 1933, ktorý platil pri preberaní lesov Lesnou správou Pruské.
Vtedy Lesné družstvo vlastnilo tzv. "pánsky majetok":

- Pasienok v Závaščí		39 a
- Les v Háji	22 ha	43 a
- Roľa Pod lavičkami		04 a
- Les Bukovina	91 ha	38 a
- Les Bukovina		35 a
- Pasienok Bukovina		59 a
- Pasienok Bukovina	4 ha	58 a
- Les za Kališťom	20 ha	34 a
- Les za Kališťom	4 ha	87 a

V podielovom zozname Lesného družstva bolo 94 občanov. V archíve sa nachádza rukou písaný zoznam potvrdený lesným asistentom v Trenčíne, Okresným úradom v Ilave, predsedom spolumajiteľstva v Ladcoch Michalom Faturom, notárom v Košeci a starostom obce Štefanom Ištvánikom, ktorý súčasne potvrdzuje, že zoznam bol vyložený 15 dní na nahliadnutie všetkým občanom. Zoznam obsahuje: meno, bydlisko, podiel podľa návrhu a podľa uznesenia valného zhromaždenia a počet hlasov, ktoré členovi prináležia. Všetci mali prakticky rovnaký podiel na majetku - 1/93.

Majetková podstata - pasienky, štrkovištia

Stav v roku 1932 a s malými zmenami aj v roku 1961 - urbariát

- Štrkovište v Záhradkách - Štrkovište v Štepnici - Pasienok Pod Kališťom - Pasienok Pod Kališťom - Pasienok Pod Kališťom - Roľa v Háji - Pasienok Pod lavičkami - Pasienok Pod lavičkami - Lúka Pod lavičkami - Roľa Pod Bukovinou - Štrkovisko v Hornom prúde - Pasienok v Hornom prúde - Štrkovisko v Hornom prúde - Pasienok v Hornom prúde - Štrkovisko v Dolnom prúde - Pasienok v Dolnom prúde - Štrkovisko v Dolnom prúde - Pasienok v Lazoch za Váhom - Pasienok v Lazoch za Váhom - Štrkovisko v Lazoch za Váhom - Štrkovisko v Lazoch - Pasienok v Lazoch - Štrkovisko v Lazoch za Váhom

5 ha 1 ha 4 ha 1 ha 10 ha 47 a 1 ha 2 ha 2 ha 2 ha 2 ha 8 ha 1 ha

20 m2 47 a 62 a 26 a 43 a 37 a 51 a 91 a 47 a 76 a 47 a 40 a 13 a 2 a 78 a 71 a 73 a 57 a 80 a 3 a

Medzi vlastníkmi sa z roku 1932 nachádza 234 spolumajiteľov, ktorí mali rôzne podiely. Spolumajiteľmi sa vo väčšine stali dedením, ale značný počet aj kúpou.
V roku 1939 na valnom zhromaždení schválili nový zoznam, kde bolo už iba 154 spolumajiteľov.

TUNEŽICE

O Lesnom družstve v Tunežiciach mal kronikár k dispozícii veľmi málo historického materiálu, preto táto časť je chudobnejšia na fakty a udalosti z tejto časti obce.
V roku 1921 uzavrela sa kúpno - predajná zmluva medzi Dr. Richardom Neumannom, Felixom Neumannom, Dr. Karolom Pfefferom a jeho manželkou, obyvateľmi Viedne ako odpredávateľmi a Tunežickým lesným družstvom ako odkupiteľom. Neumann a spol. odpredali lesy v rozlohe 215 katastrálnych jutár za sumu 129 000 Kč. Zmluva mala podmienku prednostne odpredávať drevo na spracovanie Ladeckej účastninárskej spoločnosti na dorábanie vápna a dreva v Ladcoch.
Zmluvu podpísali 29. októbra 1921 Dr. Karol Pfeffer ako zástupca odpredávajúcej strany, Ing. Rudolf Čapek a Rudolf Kubányi ako svedkovia. Za kupujúcich Juraj Mihálik - predseda lesného družstva, Jozef Letko ml. - miestny predseda, Jozef Marguš ml., Jozef Mikuška, Ján Češko
a Jozef Eliáš ako výborníci.
Štátny pozemkový úrad kúpu potvrdil až 19. decembra 1924 a v Úrade pozemkovej knihy v Ilave sa zapísal v roku 1925.

Zakladajúce valné zhromaždenie Lesného družstva

Dňa 15. decembra 1928 o 17. hodine v miestnosti miestneho obecného predstavenstva v Tunežiciach sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie Lesného družstva v Tunežiciach.
Predseda Lesného družstva Juraj Mihálik v príhovore spomenul, že všetci spolumajitelia lesov v katastri Tunežice sa už v roku 1920 spojili v družstve. Už vtedy sa rozhodlo o vytvorení družstva, bola zvolená správa - vedenie, zabudli sa však zapísať do firemného registra a splniť i ďalšie úradné formality, ktoré zákon predpisuje. Všetci prítomní súhlasili s tým, že základný kapitál družstva budú tvoriť pozemky a lesy, ktoré sú pozemkoknižne zaevidované pod číslami 459, 863, 927/b, 187/4, 187/5,188/1, 188/3, 948 a ďalšie. Celkom 51 členov vlastnilo 51 podielov.

Zakladajúce zhromaždenie sa dohodlo, že pre všetkých účastninárov bude rovnakou hodnotou nehnuteľnosť, teda podiely po 2000 Kčs, spolu teda 102 000 Kčs.
Potom zvolili funkcionárov družstva:

• Juraj Mihálik, predseda
  
• Jozef Raček, podpredseda
  
• členovia správnej rady: Jozef Mikuška ml., Šimon Binka ml.
  
• Za predsedu dozornej rady zvolili Jána Češku ml. a za členov: Štefana Galanského a Jozefa Letku st.

V roku 1992 sa začalo aj v Tunežiciach organizovať založenie Združenia urbárnikov a členov lesného družstva. Urobili sa všetky organizačné opatrenia, zvolil výbor, vyhľadali patričné dokumenty v archívoch a iné formality potrebné k fungovaniu a uplatneniu reštitučného zákona v tejto oblasti.

Založenie Združenia urbárnikov a členov lesného družstva Ladce

Dňa 21. januára 1992 podali členovia bývalého Ladeckého lesného družstva a bývalí urbárnici obce Ladce na Ministerstvo vnútra a životného prostredia v Bratislave návrh o registráciu Združenia urbárnikov a členov lesného družstva v Ladcoch.
Ustanovujúca schôdza Združenia sa konala už v predchádzajúcom roku - 17. decembra 1991. Na prezenčnej listine z tejto schôdze bolo zapísaných 87 občanov. Na zakladajúcej schôdzi starosta obce Ferdinand Bušík a právnik JUDr. Rudolf Beňo oboznámili prítomných
s poľnohospodárskym zákonom. Majetok, v Ladcoch najmä lesy a pasienky, využívali doteraz Štátne lesy a JRD Košeca. Práve na tejto schôdzi určili prípravný výbor, ktorého hlavnou úlohou je pripraviť registráciu a riadiť všetky práce spojené s vysporiadaním majetkových vzťahov.

Za zodpovedného vedúceho Združenia bol zvolený Jozef Martinák a ako členovia boli navrhnutí Valentín Bednárik, Ján Málik a Jozef Vrábel.
Na schôdzi bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého bolo treba zistiť:
- Majetkovoprávne podklady urbárnikov a lesného družstva
- Výpis z pozemkovej knihy a geodézie o majetku uvedenej organizácie
- Zaregistrovať združenie na Ministerstve vnútra a životného prostredia
- Prerokovať s riaditeľstvom ZDROJ majetkovoprávne vzťahy urbárskeho domu (terajší obchod Potraviny).
Členská schôdza schválila okrem toho Stanovy, ktoré uvádzam ďalej. To boli prvé kroky Združenia, ktoré potvrdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zaregistrované 30. januára 1992.

Stanovy

Podľa stanov sa určil oficiálny názov ZDRUŽENIE URBÁRNIKOV A ČLENOV LESNÉHO DRUŽSTVA LADCE.
Ako hlavnú činnosť uvádzajú majetkovoprávne usporiadanie a hospodárne využívanie pozemkov a ostatného majetku. Najvyšším orgánom združenia sa stala schôdza členov združenia, ktorá rozhoduje o závažných veciach združenia, najmä:

• schvaľuje stanovy, určuje rokovací poriadok a rozhoduje o ich zmenách
  
• určuje hlavné smery práce a činnosti združenia- schvaľuje ročné plány a ročné výkazy činnosti združenia
  
• volí členov predstavenstva a kontrolnej komisie a odvoláva členov
  
• rozhoduje o zrušení združenia.
  

Predstavenstvu určili v stanovách 9 členov a budú sa v budúcnosti voliťna 4 roky. Budú sa voliť takí, ktorí nie sú medzi sebou v príbuzenstve. Kontrolná komisia bude mať 3 členov.
Členom združenia sa môže stať každý občan, ktorý preukázal vlastnícky vzťah k majetku združenia.

Dohoda o vydaní lesného majetku

Dňa 2. júla 1992 podpísali Dohodu o vydaní lesného majetku bývalého Ladeckého lesného družstva v Ladcoch. Stretnutie sa uskutočnilo v Okresnom lesnom závode v Považskej Bystrici. Účastníkmi konania boli Ing. M. Škorík za Stredoslovenské lesy Žilina a ako zástupcovia lesného združenia v Ladcoch Jozef Martinák, Valentín Bednárik, Jozef Vrábel a Ján Málik.
Dohoda bola uzavretá podrobne, kde sa stanovilo odovzdanie majetku Lesného združenia Ladce podľa identifikačných údajov. Celková výmera majetku na odovzdanie bola 140 hektárov. Splnomocnení zástupcovia Lesného združenia sa zaviazali, že po vydaní majetku budú hospodáriť samostatne v spolupráci s Lesnou správou v Košeci. Dohoda sa týka aj spôsobu vykonávania odborného dozoru, ktorým poverili Lesnú správu v Košeci.

Pri preberaní sa majetok Lesného združenia nachádzal v štyroch samostatných častiach:

1. časť s miestnym názvom Háj
2. časť - Bukovina
3. časť - Dielec
4. časť - Ladecká Kamenná (les za Kališťom)

Lesná správa Košeca sa zaviazala so zástupcami Združenia vyznačiť v teréne hranicu majetku žltou farbou. Dohoda obsahuje aj požiadavky Lesného združenia, napr. finančnú náhradu za vyťažené drevo v čase hospodárenia Štátnymi lesmi, opravu mostíka k Cahelovi, opravy lesných ciest atď. Podľa tejto dohody sa zaviazali uhradiť lesnému združeniu kalamitnú drevnú hmotu, ktorú Štátne lesy vyťažili po 24. júni 1991. Obdobným spôsobom sa postupovalo pri uzatváraní dohody s bývalými urbárnikmi. Celková výmera lesného majetku urbárnikov bola 86 hektárov.
V tejto dohode sa hovorí, že splnomocnení zástupcovia lesného majetku "Urbár" dávajú lesný majetok do prenájmu Okresnej lesnej správe v Považskej Bystrici.

Tento majetok sa nachádza v dvoch samostatných častiach:

1. časť - v katastrálnom území Veľké Košecké Podhradie - miestny názov Blatné doliny
2. časť - v katastrálnom území Ladce - miestny názov Obešenec.

Na záver prevzali zástupcovia Združenia urbárnikov a členov lesného družstva výpis úloh pre rok 1992, kde bola stanovená ťažobná činnosť, pestovateľská činnosť, ochrana proti zveri a pod.

Urbársky dom

Urbársky dom bol postavený urbárskym spolumajiteľstvom v roku 1911. Slúžil ako obchod, hostinec, konali sa v ňom rôzne schôdze politických strán, tancovačky, ale predovšetkým valné zhromaždenia a iné schôdze urbariátu.

V januári roku 1932 na valnom zhromaždení urbárskeho spolumajiteľstva dali do prenájmu urbársky dom Ondrejovi Peterkovi na dobu 6 rokov za ročné nájomné 3 500 Kč. Neskôr sa zmluva predĺžila a nájomcom bol až do začiatku päťdesiatych rokov.

V roku 1949 Miestna správna komisia v Ladcoch žiadala odovzdať do prenájmu urbársky dom na zriadenie komunálneho podniku. V roku 1950 však zmluvu ruší MNV Ladce, komunálne podniky nezriaďujú a ponúkajú výčapnícku živnosť Potravinovému družstvu.

Podľa zápisu z 15. septembra 1950 (odovzdávanie majetku bývalých urbárnikov novozaloženému JRD) prešla budova hostinca (urbárskeho domu) na JRD v Ladcoch. Budova sa však v tom čase používala ako provizórium pre Strednú školu v Ladcoch, čo odsúhlasilo valné zhromaždenie dňa 27. augusta 1950.

Na začiatku sedemdesiatych rokov po dostavbe základnej školy sa budova uvoľňuje a JRD ju prenajíma podniku Zdroj. Po rekonštrukcii sa tu zriaďuje obchod s potravinami.

V roku 1992 si budovu najíma už od Združenia urbárnikov a členov lesného družstva v Ladcoch firma NICOL zo Žiliny na obchodnú činnosť - predaj potravín. Do prenájmu sa dáva budova (903 m2) a priľahlý dvor s pomocnými budovami.

 

Rok 1992 bol v Považských cementárňach úspešnejší ako rok 1991. Hospodárske výsledky i celkový režim hospodárenia a riadenia priniesli upokojenie do labilnej hospodárskej situácie, ktorá v roku 1992 panovala na Slovensku a najmä u najväčších odberateľov - v stavebníctve. Plánované úlohy na jednotlivých úsekoch sa pohybovali zhruba na úrovni roku 1991 a vyššie - ich plnenie však bolo značne prekročené.
Dodávky do tržných fondov neplánovali vôbec a dosiahli viac ako 27 miliónov korún. Čistej produkcie mali v pláne za 104 000 000 Kčs, skutočnosť bola viac ako 133 a pol milióna - teda 128,1%. Hospodársky výsledok plánovali 40 miliónov, ale na konci roka vykázali 57 483 000 Kčs. Výroba cementu plánovaná na 430 tisíc ton, dosiahla takmer výrobu pred rokom 1989 - 498 tisíc ton, to znamenalo 115%. Z celkovej výroby cementu bolo 290 000 ton PC 400. Výroba slinku sa splnila na 100% - vyrobili 380 000 ton, čo pri zvýšenej výrobe cementu nestačilo. Výroba tovaru bola za 434 miliónov korún, namiesto plánovaných 384 milióna. Najzaujímavejší je však export, ktorý nemali plánovaný vôbec, ale vyviezli za 233 553 000 Kčs. Export sa stal teda hlavným ohnivkom v hospodárstve podniku a vývoz do Spolkovej republiky Nemecko a do Rakúska, hlavným zdrojom príjmov.

Náklady na výrobu boli vysoké - 410 miliónov korún. Zníženie nákladov pokladalo vedenie podniku za hlavný zdroj zvýšenia zisku v nasledujúcich rokoch. Mierne prekročili stav pracovníkov. V roku 1992 v Považských cementárňach pracovalo 519 pracovníkov. Ich priemerný zárobok sa pohyboval nad hranicu 6 000 korún, čo bolo o viac ako 1000 Kčs nad plánovanú sumu. Úlohy vo výrobe zabezpečovali podľa stavu zásob slinku
a odbytových požiadaviek. Ako som už uviedol, výroba slinku nezabezpečovala rovnomernosť nárastu výroby cementu oproti zámerom na začiatku roka. V priebehu roka doviezli slinok z Českej republiky (10 tisíc ton) i z Poľska - viac ako 25 tisíc ton slinku. Nízka výroba bola spôsobená technickými problémami s výmurovkou rotačnej pece a inými chybami, spôsobujúcimi prestoje tohoto zariadenia, ale aj nedostatky na surovinovej strane.
Mnohé, najmä technické ťažkosti, znižovali efektívnosť výroby a preto pristúpili k vypracovaniu rozsiahleho projektu modernizácie. Jeho vypracovanie zadali firme Keramoprojekt Trenčín, a.s. V modernizácii plánujú najmä chemicko-výkonovú optimalizáciu mlynice suroviny, zvýšenie výroby slinku, konverziu palivovej základne, modernizáciu mletia slinku. Predbežné prognózy ukazujú, že najväčšie efekty v krátkom čase možno dosiahnuť v palivovej základni. Tu je najďalej spaľovanie opotrebovaných ropných olejov v cementárskej rotačnej peci.

Spaľovanie opotrebovaných ropných olejov

Celá akcia sa začala dňa 3. februára 1992, kedy prijali úlohu na stanovenie harmonogramu konverzie palivovej základne rotačnej pece na odpadový olej. Odvtedy sa viedli diskusie v závode i mimo neho o tom, či takéto spaľovanie nezvýši obsah škodlivín v ovzduší našej obce a okolia.

Konverzia palivovej základne rotačnej pece má byť rozhodujúcou investíciou na udržanie konkurencieschopnosti podniku. Podstatou je prechod rotačnej pece na palivo, ktoré je najlacnejšie na trhu. Ročný výskyt na Slovensku je asi 23 tisíc ton, ktoré sa zväčša spaľujú v kotolniach s nízkou teplotou a tak sa do ovzdušia dostáva veľa škodlivín, čo sa pri teplote 1700 oC v rotačnej peci nemôže stať.

Na základe informácií o akosti a cene ropných olejov vypracovali v apríli 1992 technologický postup spaľovania odpadových ropných olejov. Vlastná prevádzková skúška sa uskutočnila v dňoch 11. - 16. mája 1992. Skúška bola negatívne ovplyvnená rôznorodosťou a niekedy nízkymi parametrami dodávaných olejov do takej miery, že skúška bola ukončená.
V priebehu spaľovania vykonali pracovníci strediska ochrany ovzdušia, teplotechniky a vzduchotechniky meranie emisií znečisťujúcich látok za elektroodlučovačom a za chladičom slinku. Znečisťujúce látky boli vyššie ako normálne.

Vzhľadom k určitej nedôvere obyvateľstva Ladiec a okolitých obcí k spaľovaniu odpadových ropných olejov, dali v cementárni firme TT Servis Brno, vypracovať správu "Hygienické hľadisko manipulácie s odpadovými olejmi s obsahom PCB", kde sa podrobne hovorí o manipulácii s olejmi a ochrane patričných pracovníkov.

V súvislosti s energetikou musím spomenúť aj spaľovanie pneumatík. V cementárni ich spaľujú už od roku 1982. Spaľovanie sa uskutočňovalo v sekundárnych kúreniach rotačnej pece. Ročne ich spaľovali 6 až 8 tisíc ton. Okrem iného sa takto znižujú škodlivé emisie, čo sa kontroluje meraním a takéto ničenie opotrebovaných pneumatík je výhodné aj z hospodárskeho hľadiska.
V júli 1992 dostali Považské cementárne súhlas aj na dovoz opotrebovaných pneumatík v množstve 4 400 ton pre rok 1992 zo zahraničia. Dovoz sa uskutočnil na základe zmluvy s firmou Graft Mníchov a poskytnutí technológie. Cementáreň sa zaviazala uskutočňovať dovoz odpadov priamo do podniku bez vytvárania nových skladov, ohlasovať na Obvodný úrad životného prostredia v Ilave množstvo, druh a termín dovozu odpadu, prednostne zabezpečiť využitie ako druhotnej suroviny opotrebované pneumatiky z územia Slovenska. Tieto podmienky v cementárni aj skutočne dodržiavali.

Cement vyšších značiek

Z mnohých technických a technologických opatrení a pokusov spomeniem ešte jeden. V závere roku 1992 realizoval kolektív výrobného námestníka pokus mletia cementu vyšších značiek - konkrétne cementu PZ 45 F. Odbor technológie vypracoval pre túto skúšku osobitný technologický postup, v ktorom boli stanovené konkrétne požiadavky
na polotovary jednotlivých prevádzkových súborov od lomu až po uskladnenie v osobitnom cementovom sile. Skúška bola vykonaná v závere roku, výsledky boli dobré a cement bol aj expedovaný.

Stav privatizácie podniku

Vedenie podniku v stanovenom termíne do 31. mája 1992 predložilo na príslušné orgány privatizačný projekt štátneho podniku Považské cementárne. Ocenenie majetku vykonala anglická firma Coopers - Lybrand. Východiskom pre privatizáciu boli vykazované účtovné hodnoty majetku cementárne k 31. marcu 1992 484 677 000 Kčs zostatkovej hodnoty
a záväzky 170 miliónov korún.

V privatizačnom projekte sa hovorí, že novovzniknutý subjekt bude pokračovať vo svojej pôvodnej činnosti, teda:
- ťažba a úprava vápenca a slieňu
- výroba, transport a predaj cementu, mletých vápencov a betonárskych
výrobkov a poskytovanie s tým súvisiacich služieb
- opravy železničných vagónov Raj, výroba náhradných dielov
a poskytovanie služieb
- samostatný výkon zahranično - obchodných operácií vrátane marketingovej
a propagačnej činnosti základnej výrobnej činnosti.

Pri spracovaní investičného plánu sa počítalo s nahradením ušľachtilých palív uhoľným prachom a zvýšením spotreby gumových odpadov. Vo výrobe sa podnik orientuje podľa tohoto projektu na vyššie značky cementu, požadované na zahraničných trhoch - PZ 45 F.
Ďalšie varianty investičného rozvoja presahujú rámec možností podniku z vytvorených vlastných zdrojov. Potreba vkladu zahraničného kapitálu na realizáciu komplexného programu obnovy a rozvoja predstavuje v najbližších rokoch (do roku 1995) čiastku 15 - 20 miliónov nemeckých mariek. V privatizačnom projekte sa hovorí aj o počte pracovníkov, ktorý
sa pri predpokladanej modernizácii značne zníži. Predpoklad je, že z terajších 500 zamestnancov sa stav v roku 1998 zníži až na 300 zamestnancov. Projekt predpokladal zrušenie štátneho podniku už 31.12.1992
a zápis akciovej spoločnosti k 1. januáru 1993. Majetok samostatne privatizovanej jednotky je 296 840 000 Kčs.

Privatizácia predpokladá rozdelenie akcií:
3% - reštitúcie
5% - bezplatné odovzdanie obci Ladce
15% - Fond národného majetku ako rezerva pre zahraničného záujemcu
77% - investičné kupóny.
2. júla 1992 prerokovali projekt v komisii Ministerstva stavebníctva a výstavby a vyslovili s ním súhlas.

Keďže otázka privatizácie je významná udalosť v histórii cementárne, popíšem priebeh ďalšej privatizácie podrobnejšie.
V júni 1992 boli v Ladcoch ďalšie rokovania s firmami CBR Belgicko a Italcementi Taliansko. Rokovania potvrdili záujem oboch firiem i zhodu v názoroch na privatizáciu. Nezhodli sa iba v termínoch.

V súlade so zákonom a v danom termíne predložili konkurenčné privatizačné projekty ďalšie firmy. Firma PULEX s. r. o. - rakúska firma, ktorá zastupuje aj americkú investičnú spoločnosť Euroinvestors. Firma chce zakúpiť 15% akcií podniku a svoj podiel účasti chce ďalej zvyšovať vkladom kapitálu do rozvoja podniku v hodnote 700 - 800 miliónov korún do roku 2000. Firma navrhla dve alternatívy získania majority. Jednu rýchlu do konca roku 1993 a druhú postupnú do konca roku 1995. Tento projekt spĺňal predstavy vedenia podniku, pretože firma poskytovala záruky v oblasti zárobkov i v sociálnej oblasti. Na oboznámenie sa s ďalšími skutočnosťami podnikla 3 - členná skupina z vedenia podniku služobnú cestu do USA,
kde navštívili menovanú firmu a cementáreň na Floride.
Ďalší konkurenčný projekt privatizácie cementárne predložila rakúska firma TC Olessner, A.G. z Viedne. V tomto prípade išlo o priamy predaj za trhovú cenu 455 miliónov Kčs. Firma v projekte zaručuje sociálne istoty pracovnému kolektívu a rozvoj do roku 2000 za cca 800 miliónov Kčs.
Vlastný privatizačný projekt bol vypracovaný vedením podniku v spolupráci s poradenskou firmou CONSULTINVEST Praha. Spolupracovali:
Ing. Oldrich Kebísek, riaditeľ podniku
Ing. Anton Barcík, obchodný námestník
Ing. Pavol Martauz, výrobný námestník
Ing. Jaroslava Ďurišová, finančno-ekonomická námestníčka
JUDr. Milan Paulovič, podnikový právnik
Viera Rafajová, vedúca SEI.
Privatizačný projekt bol predložený aj Závodnému výboru Odborového zväzu a schválený.

Dňa 12. novembra 1992 sa uskutočnilo na Ministerstve hospodárstva SR rokovanie, na ktorom boli prítomní zástupcovia všetkých konkurenčných projektov. Do tohoto termínu ministerstvo evidovalo 4 projekty: základný, predložený Považskými cementárňami a tri konkurenčné projekty od firiem TC Glassner Rakúsko, PULEX USA a Muška, Berger SRN. Tým, že Muška spracoval projekt spolu s firmou Berger, ktorá je najväčším odberateľom ladeckého cementu, riešil sa problém najdôležitejší - odbyt. Pre podnik však bolo spojenie výrobcu a spotrebiteľa nevýhodné, ak by bol spotrebiteľ v majorite. Jednotliví zástupcovia firiem predstavili svoje projekty. Ten základný uviedol riaditeľ cementárne Ing. Kebísek. Oproti pôvodnému projektu došlo k zmene v rozdelení akckí a to na základe materiálu vypracovaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR, v ktorom sa hovorí, že neštandardné metódy ako kupónová privatizácia, sa budú uplatňovať len v minimálnom rozsahu.
Návrh rozdelenia akcií bol takýto:
3% - prídel reštitučnému fondu
18% - podiel na kupónovej privatizácii
70% - podiel na dočasné ponechanie Fondu národného majetku
7% - bezodplatné odovzdanie akcií obci
2% - manažérske akcie.
Záver komisie Ministerstva hospodárstva SR bol, že Považské cementárne budú zaradené do verejnej súťaže, v ktorej bude ponúknutých na predaj 70% akcií podniku. Všetky projekty posúdi renomovaná poradenská firma, ktorá doporučí najvýhodnejší projekt.
Podnik tým v podstate utrpel, pretože posunutím termínu privatizácie sa vlastne posunú všetky akcie na modernizáciu, ktoré sa mali začať už začiatkom roka 1993. Vlastné finančné zdroje nie sú dostačujúce, aby mohli začať náročnejšie investičné akcie.

Významné udalosti v podniku

Dňom 7. januára 1992 sa začínajú veľké opravy výrobných agregátov od lomu počínajúc, expedíciou končiac. Obchodný útvar spracoval materiál "Zabezpečenie obchodných činností v podmienkach š.p. Považské cementárne Ladce". Materiál rozoberá pravidlá a podmienky najmä styku so zahraničnými obchodnými partnermi.

Od 20. februára 1992 sa skúša prevádzkyschopnosť lomu pri ťažbe slieňovca. Pripravuje sa skúšobná prevádzka šachty v lome za technickej pomoci pracovníkov vápenky v Margecanoch.

Dňa 4. marca 1992 sa začínajú skúšky gravitačnej dopravy v lome. V apríli 1992 bola venovaná mimoriadna pozornosť úprave a modernizácii cementovej mlynice 3.

Dňa 21. apríla 1992 začala svoju činnosť tzv. dovozová komisia, ktorej úlohou je prehodnotenie všetkých hľadísk nárokovaných dovozov.
Jej členmi sa stali:
Ing. Anton Barcík, predseda
Ľubomír Guliš, tajomník
Ing. Anton Janík, člen komisie
Ing. Jozef Matuščin, člen komisie
Ing. Jaroslava Ďurišová, členka komisie
Ing. Jozef Mikušinec, technický námestník, člen komisie.

Dňom 1. mája 1992 rozdelili úsek výrobnotechnický na úsek výrobný a na úsek technický, ekonomickoobchodný úsek rozdeľujú na úsek obchodný a finančnoekonomický.
Úseky vedú námestníci riaditeľa:
- výrobný úsek - Ing. Pavol Martauz
- technický úsek - Ing. Jozef Mikušinec
- finančnoekonomický úsek - Ing. Jaroslava Ďurišová
- obchodný úsek - Ing. Anton Barcík.

Dňa 10. júla 1992 sa uskutočnil tradičný Deň stavbárov, v rámci ktorého sa odohral podnikový futbalový turnaj, v ktorom zvíťazila údržba, pred výrobou, opravovňou Raj a lomom.

Regionálne problémy s nedostatkom vody pod vplyvom sucha a vypustenia kanála z vodnej elektrárne sa prejavili aj v závode. Dňa 27. júla 1992 je hladina vody v studni cementárne už iba vo výške 1,4 m. V auguste pokles vody pokračuje a vydali príkaz na mimoriadne šetrenie vodou.

24. augusta sa pre nedostatok vody v hlavnej studni dočerpáva z náhradnej studne. Voda nie je preto v celom závode pitná. 23. septembra 1992 je už akútny nedostatok vody pre rotačnú pec. Voda sa preto dovážala v požiarnickej autocisterne.

Dňa 2. októbra 1992 sa uskutočnilo v priestoroch kultúrneho domu stretnutie bývalých pracovníkov závodu s vedením podniku a Závodným výborom Odborového zväzu. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 200 bývalých pracovníkov.

Závodný výbor Odborového zväzu

Pracoval v priebehu roka 1992 v podmienkach, ktoré boli prijaté v rozhodujúcom dokumente - v kolektívnej zmluve - na rok 1991 platnej do 31. marca 1992 a v novej na rok 1992.

Medzi vážne rozhodnutia patrí prevzatie Emilom Kalmanom do ekonomického nájmu Pioniersky tábor, pretože podnik oznámil ZV, že dňom 1. januára 1992 odstupuje od hospodárskej zmluvy na správu Pionierskeho tábora. Chata "Muflónka" prešla do bezplatného prenájmu
od podniku do kompetencie ZV OZ.
Prenájom kultúrneho domu Obecný úrad v Ladcoch odmietol.
Do konca roku 1992 budovu prevádzkovala Viera Remová, vedúca ZK.

V kolektívnej zmluve prijali mnohé opatrenia v sociálnej sfére, pracovnej, disciplinárnej a ďalších. Zmenili ustanovenie o poskytovaní odstupného pri ukončení pracovného pomeru z dôvodov organizačných zmien. Stanovili, že pri závažnom porušení pracovnej disciplíny bude s pracovníkom ukončený pracovný pomer okamžite. Za takéto porušenie sa ráta napr. úmyselné porušenie pracovných, technologických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov, opakované zistenie požitia alkoholických nápojov, neospravedlnená absencia v rozsahu dvoch dní počas roka, rozkrádanie alebo úmyselné poškodenie majetku.
V zmluve je aj ustanovenie, ktorým sa obe zmluvné strany zaväzujú, že nepripustia akékoľvek zhoršovanie pracovných podmienok, vrátane pracovného prostredia.

Dozorná rada štátneho podniku

Dozorná rada zasadala 3. marca 1992 a prerokovala výsledky hospodárenia za rok 1991, postavenie podniku v roku 1992 a iné dôležité otázky týkajúce sa výroby, predaja a celkovej situácie v Považských cementárňach. Hlavnými bodmi rokovania 18. augusta 1992 boli výsledky podniku za 7 mesiacov roku 1992 a hlavne stav privatizácie podniku.