Tak ako v predchádzajúcom roku i v roku 1994 priniesli politické udalosti veľa vzruchu medzi občanmi Ladiec. Časté zmeny vo vláde a v inštitúciách nepriniesli pokoj, ani uspokojenie základných požiadaviek ľudí. Tých najviac znepokojovala stále sa zhoršujúca ekonomická situácia, najmä neustále zvyšovanie cien základných článkov dennej spotreby, hlavne mäsa, mliečnych výrobkov, cukru a na jeseň zemiakov. Zdražovanie zasiahlo najmä mladé rodiny s deťmi a dôchodcov.

V roku 1994 sa začala v Slovenskej republike realizovať druhá vlna kupónovej privatizácie. Dňa 5. septembra sa začala registrácia kupónových knižiek. Kupónové knižky si občania mohli zakúpiť aj v Ladcoch na Poštovom úrade. Ku koncu roka sa kupónová privatizácia dočasne zastavila.

Pri príležitosti 50. výročia Slovenského národného povstania uskutočnilo sa dňa 26. augusta 1994 kladenie vencov k pamätníku obetiam druhej svetovej vojny.

Najdôležitejšou politickou udalosťou roka boli predčasné voľby do Národnej rady SR, referendum a riadne voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce, o čom píšem v osobitnej kapitole.

V decembri 1994 bola zostavená nová vláda Slovenskej republiky, na čele ktorej stál predseda víťazného HZDS - Vladimír Mečiar.

Zdroje na písanie kroniky za rok 1994 boli podklady z Obecného úradu v Ladcoch, Považskej cementárne, Poľnohospodárskeho družstva, organizácií a inštitúcií.

 

Obec Ladce mala na konci roka 1994 spolu 2 672 obyvateľov. V tomto roku sme zaznamenali pomerne veľký pohyb obyvateľov, keď do obce pribudlo spolu s novonarodenými 86 obyvateľov a včítane zomretých ubudlo 76 obyvateľov.

Deti narodené v roku 1994

Celkom sa v Nemocnici Ilava a na iných miestach narodilo 29 detí,
z toho 13 dievčat a 16 chlapcov.

Abrahámovská Simona Bračíková Lucia Černušková Veronika Demitrová Sandra Ferencová Ivana Kubáňová Naďa Kútna Lívia Letková Monika Nagyová Simona Podmanincová Zuzana Tománková Patrícia Váňová Dušana Zajacová Michaela

Áčko Filip Belko Martin Fusko Milan Gombár Maroš Jenega Matúš Kalus Michal Kandráč Dušan Kovács Martin Kútny Andrej Lipták Andrej Palček Martin Šedík Adam Šimon Marco. Škunda Patrik Vozatár Patrik Žiga Peter

Obecný úrad pripravil pre novonarodené deti viacero podujatí - privítaní do života v obradnej miestnosti obecného úradu. Okrem príhovoru starostu pripravili materská škola a spevácka skupina žien pre prítomných kultúrny program a deti boli zapísané do pamätnej knihy.

Zomreli v roku 1994

Celkom sme v roku 1994 zaznamenali 34 úmrtí. Z toho bolo
iba 13 žien, ale 21 mužov. Najstarší občan, ktorý nás navždy opustil, bol takmer 89-ročný Michal Hriadel, najmladšie polročné dieťa Marcela Mináriková. Priemerný vek bol o niečo vyšší ako v roku 1993 - 68,5 roka.
V roku 1994 zomreli (v zátvorke je uvedený vek):

Bašková Serafína (91) Gabrišová Františka (79) Gajdošíková Anna (84) Hatoková Emília (79) Hudecová Anna (84) Kalusová Mária (64) Koyšová Anna (85) Martináková Anna (81) Melicherová Emília (87) Mináriková Marcela ( 5 - mesačná) Petríková Karolína (83) Szartoryová Otília (80) Vlčanská Anna (81).

Áčko Štefan (68) Baška Pavol (73) Belobrad Bedrich (49) Blažíček Ján (62) Čiernik Pavol (81) Fatura František (80) Gach Ján (61) Hollý Ján (67) Hriadel Michal (88) Klvaňa Jaroslav (65) Kováčik Jozef (83) Kučo Ján (65) Kvasnica Martin (19) Lacko Peter (30) Machovič Július (72) Mazúr Marián (18) Palček Roman (73) Prekop Anton (58) Štefanec Jozef (80) Štefanec Kamil (46) Záhradník Jaroslav (58)

Pri občianskych pohreboch účinkovala vždy spevácka skupina žien a pri takmer všetkých dychová hudba.

Najväčšie podujatie však pripravil Obecný úrad v Ladcoch dňa 11. novembra 1994 pre občanov starších ako 70 rokov. Stretli sa v kultúrnom dome (okolo 120 občanov), kde vystúpil súbor Trenčan, vypočuli si poďakovanie starostu obce F. Bušíka.
Obdobné stretnutie mali aj dôchodcovia z cementárne
dňa 9. decembra 1994.

 

Poslanci Obecného zastupiteľstva

Zloženie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch sa v priebehu roka 1994 nezmenilo. Boli to títo poslanci (v zátvorke určený obvod):

• Ondrej Koštialik (ul. Ľ. Štúra),
  
• Ivan Kobza (časť ulice Janka Kráľa),
  
• Ladislav Kalus (časť Hviezdoslavovej a Cementárska ulica),
  
• Klvaňa Stanislav (ul. Kukučínova),
  
• MUDr. Jarmila Martináková (časť ulice Hviezdoslavovej),
  
• Jozef Suchár (časť ulice J. Kráľa),
  
• Ing. Miroslav Váň (ul. Ľ. Štúra),
  
• Oľga Melicherová (ul. P.O. Hviezdoslava),
  
• Milan Letko (ul. Hviezdoslavova, Ľudmily Podjavorinskej, J.G. Tajovského),
  
• František Letko (Bottova a Kalinčiakova ulica),
  
• Miroslav Kvasnica (ulica P.O.Hviezdoslava a časť ulice J. Bottu).

Funkčné obsadenie Obecného úradu

Vo funkčnom obsadení obecného úradu v Ladcoch nastali zmeny až po komunálnych voľbách v roku 1994. Po celý rok však bolo zloženie nasledovné:

• Ferdinand Bušík, starosta obce
  
• Ondrej Koštialik, zástupca starostu obce
  
• Jozef Vrábel, hlavný kontrolór obce
  
• Ján Turzík, obecný kontrolór
  
• Ľubomíra Porubčanová, matrikárka, administratívna pracovníčka
  
• JUDr. Rudolf Beňo, právne záležitosti (12 hodín týždenne)
  
• Anna Kacinová, evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
  
• Alena Suchárová, správa obecných daní a poplatkov.

Obecné zastupiteľstvo a jeho rozhodnutia

O obci a obecnom zastupiteľstve píšem aj na iných miestach. Zasadania Obecného zastupiteľstva Ladiec sa konali pravideľne a aj účasť poslancov na nich bola dobrá. Z pestrej palety problémov, ktoré sa na zasadaniach riešili, vyberám tieto:
V januári 1994 znížili poslanci poplatky z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov z 10 a 8%.
Dôležité bolo mimoriadne zasadanie 17. marca. Školská správa v Považskej Bystrici poslala oznámenie, podľa ktorého nie je schopná od 1. apríla 1994 pre nedostatok finančných prostriedkov hradiť vecné náklady materskej školy. Hrozilo zatvorenie tohoto zariadenia. Obecné zastupiteľstvo však konštatovalo, že toto zariadenie je pre občanov a výchovu detí prospešné a prevzalo hradenie nákladov, konkrétne určilo príspevok 200 000 Sk ročne. Okrem toho 2 000 Sk na stravovanie detí sociálne slabších rodičov.
3. júna na zasadaní Obecného zastupiteľstva okrem iného rozhodli o úprave cesty v Horných Ladcoch v dĺžke 300 metrov. Rozhodli, že brigádnici - študenti, budú v letnom období pracovať na úprave cintorína, stanovili poplatky za nájom na tržnici, ktoré prispôsobili cenám v okolitých obciach. Medzi významné rozhodnutia patrí prihlásenie sa Ladiec za člena Združenia miest a obcí Slovenska.
Dňa 30. júna schválili poslanci sumu 30 tisíc korún pre Rímsko-katolícky kostol v Košeci a opravu kostolíka v Ladcoch. Z tohoto zasadania vyšlo aj záväzné nariadenie, týkajúce sa plánovanej výstavby diaľnice, úsek Trenčín - Žilina, ktorá bude prechádzať katastrom obce.
18. augusta sa poslanci na zasadaní Obecného zastupiteľstva zaoberali otázkami prístupovej cesty (ulica J. Kráľa a J. Bottu), na ktorú je nedostatok financií. Riešili otázku sponzorstva nad TJ Tatran Tunežice, schválili odpredaj ďalších bytoviek (číslo 397,398). V tej súvislosti vypracovali rozpočet na najnutnejšie náklady na opravu bytoviek, pre ktoré sa tiež nedostáva finančných prostriedkov. Na tom istom zasadaní schválili príspevok 4 000 Sk na akciu Slovenského červeného kríža - Pobyt detí z Chorvátska, Černobyľu a Rumunska.
10. septembra 1994 prijalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch uznesenie na usporiadanie referenda v Tunežiciach o odpredaji budovy bývalej školy záujemcom s tým, že peniaze získané odpredajom sa poskytnú na podporu rôznych záujmových spoločenských aktivít v časti Tunežice, alebo bude poskytnutá bezplatným prevodom pre TJ Tatran Tunežice. Referendum sa nekonalo pre časovú tieseň v súvislosti s dvoma voľbami a celoštátnym referendom. Odložilo sa na iný čas v roku 1995.
Aj všetky ďalšie zasadania boli veľmi obsažné a konštruktívne. Veľa času venovali hospodárskym otázkam, životnému prostrediu, ale aj sociálnym otázkam - poskytovanie výpomocí. Veľkým okruhom problémov, ktorými sa poslanci zaoberali boli otázky bytové, prebiehajúci predaj bytov, ale i absolútny nedostatok bytov pre mladé rodiny. Rovnako veľký okruh otázok sa týkal aj škôl, kultúrneho života v obci, o čom píšem v patričných kapitolách kroniky.
43 poslancov a ich rodinných príslušníkov sa 29. júla 1994 zúčastnilo na zájazde do Bratislavy a potom loďou po Dunaji až na vodné dielo Gabčíkovo.

Hospodárenie a výstavba obce

Vrátim sa ešte do roku 1993, pretože dňa 30. júla 1994 auditorská firma AUDIT SLOVAKIA uskutočnila kontrolu účtovnej uzávierky hospodárenia Obecného úradu v Ladcoch za rok 1993 a vydala o tom správu, v ktorej sa hovorí, že:
" Na základe predložených dokladov k ročnej účtovnej uzávierke vykonaného overenia správnosti a pravdivosti vykazovaných veličín, ako aj na základe získaných informácií a vlastných poznatkov konštatujeme, že predložená ročná účtovná uzávierka zobrazuje majetkovú a finančnú situáciu Obecného úradu, predložené rozpočtové pravidlá a z toho dôvodu schvaľujeme účtovnú uzávierku bez výhrad."
Už 20. januára 1994 na zasadaní Obecného zastupiteľstva v Ladcoch prijali záverečný účet obce. V globále boli výdavky za rok 1993 5 330 000 Sk, príjmy 8 070 000 Sk.
Hospodárenie v roku 1994 bolo poznamenané viacerými aktivitami vo výstavbe obce, v otázkach životného prostredia, bytového hospodárstva, ale i podpore kultúry, školstva, sociálnej oblasti a pod. Ďalej uvádzam niektoré z nich, vyjadrené aj sumami nákladov, ktoré hlavne v stavebníctve v roku 1994 opäť stúpli.
Veľmi sledovanou otázkou bola ďalšia plynofikácia obce.
Na náklady obce - investora Obecného úradu v Ladcoch, dodávateľ -
Pozemné stavby Žilina, uskutočnili výstavbu časti vedenia plynu v hornej časti obce po oboch stranách hlavnej cesty. Celkom získalo možnosť zaviesť si plyn asi 50 domov. Náklady boli viac ako 800 000 Sk.
Druhá stavba, ktorá občanov najviac zaujíma je obecný vodovod.
Po uvedení do prevádzky v časti Horné Ladce sa vytvorili podmienky
pre zavedenie vodovodu v hlavnej časti obce tým, že Banské stavby Prievidza pretlačili potrubie pod železnicu. Náklady na túto prácu boli 421 000 Sk.
Značne sa zlepšili miestne komunikácie. Po generálnej úprave a preasfaltovaní hlavnej cesty (náklady hradili Štátne cesty) sa asfaltovali aj niektoré cesty v obci (náklady hradil Obecný úrad Ladce). Najväčšou akciou bolo asfaltovanie celej Kollárovej ulice za náklady 526 tisíc korún. Asfaltovali sa aj cesty na skládku odpadu okolo Poľnohospodárskeho družstva (80 000 Sk) a cesta za cementárňou (50 000 Sk). Ďalej sa upravovali dopravné značky, asfaltovali chodníky, rekonštruovali poklopy kanalizácie, zametali a v zime udržovali cesty. Aj to všetko stálo nemalú sumu - okolo 250 000 Sk.
Najväčším výdavkom bola prestavba bývalého Domu služieb na malometrážne byty - spolu od roku 1993 viac ako 1 700 000 Sk.
Z ďalších stavieb a prác treba spomenúť ešte úpravu a predĺženie miestneho rozhlasu, postavenie novej autobusovej zastávky pri základnej škole, náklady na pouličné osvetlenie, na smetisko, drobné prevádzky a údržbu. Osobitne treba spomenúť náklady na miestne cintoríny, kde sa likvidovali hroby staršie ako 40 rokov, 80 000 Sk sa vynaložilo na polohové mapy a projekt rozšírenia cintorína a viac ako 50 tisíc korún stál nový chladiaci box pre Dom smútku.
Nemalé prostriedky sa poskytli na telovýchovu, kultúru, zdravotníctvo, školy a sociálne príspevky. Boli aj výdavky na podporu organizácií, spomínaný Katolícky kostol v Košeci, ale aj na výstavbu Evanjelíckeho kostola v obci Košeca (10 000 Sk).

Bytové hospodárstvo

V bytovom hospodárstve obce došlo k niektorým menším, ale i zásadným zmenám.
Od júla 1994 odišiel doterajší vedúci bytovej správy Valter Fábry a na jeho miesto nastúpila Ing. Eva Daňová.
Pri Obecnom zastupiteľstve v Ladcoch sa ustanovila bytová komisia v zložení Stanislav Klvaňa, František Letko a MUDr. Jarmila Martináková.
Národná rada Slovenskej republiky vydala ešte v roku 1993 zákon o vlastníctve bytov, ktorý stanovuje pravidlá odpredaja bytov občanom. Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch dňa 10. marca 1994 schválilo predaj domov číslo 140, 149, 454, 143, 157, 142, 397, 398, v ktorých je dovedna 64 bytov. Predaju bytov predchádzalo veľa práce, najmä v zaobstarávaní rôznych údajov odbornotechnických, oceňovanie, majetkovo-právnych a vlastníckych dokladov, geometrické plány atď. Pred započatím predaja urobili poverení pracovníci obecného úradu podrobnú inštruktáž nájomníkom, najmä o právach a povinnostiach budúcich vlastníkov a zabezpečenie budúcej správy prevádzky a údržby i opráv domov.
Koncom roka 1994 bolo odpredaných takmer všetkých 64 bytov tým, ktorí v súčasnosti v bytoch bývajú.
Osobitnou otázkou je bytový fond Považskej cementárne, ktorý po vyriešení rôznych problémov, najmä pozemkových, prechádza do majetku obce a potom do predaja súčasným nájomníkom. Ide o bytovky číslo:
138 - pri hlavnej ceste (12 bytov),
145, 146, 147 - pri ihrisku (36 bytov),
152 - výšková budova (40 bytov),
464 a 488 - bytovky v Horných Ladcoch.
Celá akcia sa dokončí v roku 1995.

Daň z nehnuteľností

Medzi základné príjmy obce patria dane z nehnuteľností, ktorých poukazovanie občania - majitelia nehnuteľností - odvádzajú pomerne disciplinovane. Medzi neplatičov patrilo aj v roku 1994 najmä Poľnohospodárske družstvo, ktoré je už niekoľko rokov nesolventné.
Daň z pozemkov zahŕňala ornú pôdu a sady (361 parciel - 167 000 Sk), trvale trávnaté porasty (25 parciel - 36 000 Sk), záhrady (456 - 30 000 Sk), lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (13 - 47 000 Sk), zastavané plochy a nádvoria (544 - 48 000 Sk), stavebné pozemky (20 - 5 000 Sk), ostatné plochy (46 - 200 000 Sk). Spolu 620 daňovníkov vlastnilo 1 475 parciel o výmere 1162 ha a daň bola 535 000 Sk.
Daň zo stavieb za 644 obytných domov a ostatných stavieb bola 115 000 Sk, zo stavieb na podnikanie (71) - 553 500 Sk, rekreačné chaty (29) - 2 700 Sk, garáže (217) -21 000 Sk, ostatné stavby (3) - 119 Sk. Spolu 683 daňovníkov (964 stavieb) a daň bola 693 000 Sk.

 

Najzávažnejšími otázkami životného prostredia v roku 1994 v obci Ladce bola i naďalej prašnosť z cementárne a skládka domového odpadu.
Skládka pevného domového odpadu bola v centre pozornosti obecného úradu. Zlepšenia nastali v tom, že vyasfaltovaná cesta k smetisku uľahčila prístup aj obyvateľom, ktorí si smeti vyvážajú sami a tým ubudlo aj tzv. "divokých" skládok. Disciplínu, systém uskladnenia odpadu zabezpečoval priamo na skládke stály pracovník, ktorým bol Vincent Kukuliaš.
Pokračovalo ďalej meranie oxidu síričitého a oxidov dusíka, ktoré uskutočňovalo Oddelenie hygienických laboratórií Ústavu hygieny
a epidemiológie v Považskej Bystrici. Merania ukazovali výskyt hlboko pod stanovenú normu (35 - maximálne 50%). Na základe toho sa po vzájomnej dohode tento celoročný projekt zrušil.
Problémom zostáva prašnosť cementárne, ale aj iné otázky, napr. pálenie liekov v rotačnej peci, o čom píšem viac v časti o Považskej cementárni.
Nemalé problémy mali občania Ladiec a osobitne časti Tunežíc bývajúci popri hlavnej ceste so stále sa zvyšujúcou automobilovou premávkou a s tým súvisiacim hlukom i veľkým množstvom výfukových plynov.
K zlepšeniu životného prostredia prispel Obecný úrad v Ladcoch zabezpečením čistenia potokov, ošetrovaním tisov a ostatných drevín v parku i prečistením lipovej aleje okolo Lúčkovkého potoka.
Posledné rokovania v roku 1994 ukázali, že s veľkou pravdepodobnosťou sa úsek diaľnice medzi Trenčínom a Ladcami bude stavať v rokoch 1996 - 1997, čo by značne zlepšilo ovzdušie v obci Ladce.

 

Voľby do Národnej rady SR

Pod vplyvom politickej situácie schválila a vyhlásila NR SR predčasné parlamentné voľby na dni 30. septembra a 1. októbra 1994. Voľby sa konali na základe upraveného zákona NR SR č. 157/1994 Zb. V Ladcoch určil Obecný úrad dni a hodiny volieb takto:

30. septembra 1994 od 14.00 do 22.00 hodiny
1. októbra 1994 od 7.00 do 14.00 hodiny.

Voľby v Ladcoch riadila miestna volebná komisia, ktorá určila aj okrsky a okrskové komisie.

Do okrsku číslo 1 (v kultúrnom dome) patrili bytovky na ulici Záhradná a Cementárska a celé Horné Ladce. Vo volebnej komisii, ktorá dohliadala na demokratický priebeh volieb boli:
František Zelík, predseda
Ing. Emil Záhradník
Július Šedík
MUDr. Jarmila Martináková
Ing. Iveta Zbínová
Ing. Daniela Kalusová
Alena Suchárová (zapisovateľka).

Do okrsku číslo 2 (v budove základnej školy) patrili ulice Hviezdoslavova, Ľ.Štúra, J. Kollára, Kukučínova a Vážska. Členmi komisie boli:
Roman Šedík, predseda
Anton Kalus
Jozef Daňo
Ing. Marián Zbín
Alojzia Kalusová
Anna Kacinová (zapisovateľka).

Do okrsku číslo 3 (v Osvetovej besede v Tunežiciach) patrili celé Tunežice a časť Ladiec. Členovia komisie:
Oľga Melicherová
Ján Turzík
Pavol Habánek
Ladislav Černota
Jozef Černuška
Juraj Zbín
Ľubomíra Porubčanová (zapisovateľka).

Dňa 11. augusta 1994 si strany a hnutia na Slovensku vyžrebovali čísla, pod ktorými išli do volieb a do predvolebnej kampane.
V Stredoslovenskom volebnom kraji sa o priazeň voličov uchádzali tieto politické strany a hnutia:

1. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko
2. Sociálna demokracia
3. Združenie robotníkov Slovenska
4. Maďarská koalícia
5. Spoločná voľba ( Strana demokratickej ľavice, Sociálno-demokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku, Hnutie poľnohospodárov)
6. Demokratická únia Slovenska
7. Strana proti korupcii - za poriadok, prácu a peniaze pre všetkých slušných občanov
8. Združenie pre republiku - Republikáni
9. Demokratická strana
10. Liberáli
11. Nové Slovensko
12. Komunistická strana Slovenska
13. Rómska občianska iniciatíva v Slovenskej republike
14. Slovenská národná strana
15. Kresťanskodemokratické hnutie
16. Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska
17. Kresťanská sociálna únia Slovenska
18. Reálna sociálnodemokratická strana.

Predvolebná kampaň sa viedla najmä v celoštátnych informačných médiách a plagátmi, či letákmi (vydávaných ústredne) v obci. V Ladcoch sa usporiadalo niekoľko zhromaždení v rámci predstavovania kandidátov na poslancov a na oboznámenie sa s volebnými programami jednotlivých politických strán a hnutí. Na týchto zhromaždeniach nebola príliš vysoká účasť.
Dňa 17. septembra v kultúrnom dome organizovala Komunistická strana Slovenska stretnutie s voličmi, na ktorej sa zúčastnilo vedenie ÚV KSS i kandidáti na poslancov do NR SR z našej obce Jozefína Kalusová a Dušan Saksa.
Miestna organizácia Slovenskej národnej strany pozývala svojich priaznivcov na 18. septembra 1994 ( "Pod gaštany" ) na stretnutie s kandidátmi na poslancov aj s občerstvením a dychovkou.
Tu sa predstavoval kandidát na poslanca - náš rodák Rastislav Šepták, ktorý bol napokon aj zvolený.
Strana demokratickej ľavice mala zhromaždenie v Košeci 21. septembra. Zúčastnili sa na ňom viacerí občania z Tunežíc. Ako kandidáti na poslancov tam boli ministri Magváši a Kanis.
22. septembra sa stretli prívrženci Kresťanskodemokratického klubu v zasadačke Kultúrneho domu Ladce.
Hnutie za demokratické Slovensko malo najviac navštívené zhromaždenie 25. septembra 1994 za účasti Dr. Vanka, Dr. Alice Bielikovej, JUDr. Polku a ďalších.
Samotné voľby sa konali v pokojnom ovzduší a zúčastnila sa na nich väčšina obyvateľov obce. Výsledky boli porovnateľné s výsledkami na Slovensku i v okrese Považská Bystrica.
S prevahou vo voľbách zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko s počtom platných hlasov 890. Za ním:
Slovenská národná strana (106)
Kresťanskodemokratické hnutie (101)
Komunistická strana Slovenska (90)
Demokratická únia (72)
Združenie robotníkov Slovenska (72)
Spoločná voľba (65)
Demokratická strana (24).

Ostatné strany nezískali ani 20 hlasov a niektoré (Maďarská koalícia, Republikáni, Liberáli), občania vôbec nevolili.

Referendum

Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1994 vyhlásil prezident republiky referendum, v ktorom oprávnení občania - voliči - rozhodovali o tom, či sa prijme zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii.
Hlasovanie v obci Ladce sa konalo v dvoch okrskoch: Ladce (Kultúrny dom) a Tunežice (Osvetová beseda) dňa 22. októbra 1994 od 7.00 do 22.00 hodiny. Občania svojím "áno" alebo "nie" mali odpovedať na otázku: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?".
Referenda sa v obci mohlo zúčastniť 1 870 voličov. Účasť však bola 425, z toho bolo 21 hlasov neplatných. Okrem 15 občanov, ktorí vyjadrili "nie", všetci ostatní vyslovili "áno".
Keďže aj v rámci Slovenskej republiky bola účasť veľmi nízka (19,98%) - referendum nebolo právoplatné.

Voľby do samosprávy obce

V dňoch 18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva a starostu obce Ladce. Voľbám predchádzala organizačná príprava a predvolebná kampaň.

Organizačnú prípravu mala na starosti Miestna volebná komisia, ktorá mala týchto členov:

• Ľubomíra Šedíková
  
• Peter Vrábel ml.
  
• Jozef Bednárik
  
• Mária Bednáriková
  
• Anna Turzová
  
• Jozefína Kalusová
  
• Miriam Cihová
  
• Vladimír Kalus
  
• Ing. Emil Záhradník
  
• Miroslav Koiš
  
• Bohuslava Bušíková
  
• Ľuba Porubčanová.

Vo voľbách sa volilo 12 poslancov obecného zastupiteľstva, z toho vo volebnom obvode Ladce 9 poslancov a v obvode Tunežice 3 poslanci a v oboch častiach starosta obce.
Politické hnutia, politické strany, ale aj nezávislí kandidáti sa mali v miestnej volebnej komisii zaregistrovať do 9. októbra 1994. Do tohoto termínu sa zaregistrovalo 29 kandidátov pre voľby poslancov.
Na kandidátku pre voľbu starostu sa dostalo 5 občanov.

Kandidáti na voľbu starostu:
Ferdinand Bušík (HZDS)
Jozef Daňo (KDH)
Juraj Letko (KSS)
Miroslav Zajac(SNS)
Milan Gábel (nezávislý kandidát).

Pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva boli zaregistrovaní v Ladcoch:
Emil Bračík (KDH)
Milan Bystrický (KDH)
Daniela Cahelová (HZDS)
Ján Čemeš (KSS)
Jozef Daňo (KDH)
Miroslav Daňo (KDH)
Pavol Fatura (SNS)
Vincent Faturík (KDH)
Rudolf Galanský (KSS)
Pavol Habánek (SNS)
Karol Horký (KSS)
Daniela Kalusová (DÚ)
Pavol Kalus (KSS)
Stanislav Kalus (KSS)
Viktor Lihocký (HZDS)
Jarmila Martináková (KDH)
Vojtech Miklóši (KSS)
Jozef Peterka (KSS)
Miroslav Peterka (KSS)
Ján Remo (HZDS)
Dušan Saksa (KSS)
Mária Sláviková (KDH)
Július Šedík (SNS)
Roman Šedík (SNS)
Ferdinand Štefanec (KDH)
Ľuboš Turza (SNS)
Ľudmila Vráblová (HZDS)
Miroslav Záhradník (HZDS)
Miroslav Zajac (SNS)

V obvode Tunežice:
Margita Kantoríková (KDH)
František Kováč (HZDS)
Miroslav Kvasnica (HZDS)
Oľga Melicherová (KDH)
Ján Turzík (HZDS)

Voľbám predchádzala neveľká predvolebná kampaň. Za zmienku stojí iba zvolané, ale neuskutočnené predvolebné zhromaždenie KSS a predstavovanie kandidátov HZDS, ktoré sa uskutočnilo 12. a 13. novembra v Ladcoch a Tunežiciach.
HZDS predstavilo svojich kandidátov na letákoch s textami a fotografiami. Vyšiel aj leták so životopisom kandidáta na starostu za HZDS. Nezávislý kandidát Milan Gábel vydal leták so životopisom, ktorý distribuoval po domácnostiach. Miestna volebná komisia vydala zoznam kandidátov, ktorý umiestnila po celej obci, takže bol každému občanovi dostupný.
Voľby sa uskutočnili vo dvoch volebných obvodoch, ktoré boli totožné s obvodmi z referenda. V obvodoch voľby sledovali okrskové komisie, ktoré tvorili občania:
Ladce:
František Zelík, predseda
Ľubica Záhradníková
Alojzia Kalusová
Veronika Štefancová
Irena Habánková
Anna Kacinová (zapisovateľka)

Tunežice:
Jozef Češko, predseda
Ladislav Černota
Kamila Barnincová
František Melicher
František Letko
Alena Suchárová (zapisovateľka)

Účasť na voľbách nebola príliš vysoká, čo bolo iste ovplyvnené predchádzajúcimi parlamentnými voľbami a referendom, teda akciami vo veľmi malom časovom úseku. Celkom sa na voľbách zúčastnilo 1 290 voličov.

Výsledky hlasovania na starostu obce:

Ferdinand Bušík Juraj Letko Milan Gábel Jozef Daňo Miroslav Zajac

735 hlasov 356 118 50 31

Zvolení poslanci:

MUDr. Jarmila Martináková Ing. Vojtech Miklóši Ing. arch. Ján Remo Daniela Cahelová Viktor Lihocký Jozef Peterka Milan Bystrický Pavol Fatura Mgr. Ľudmila Vráblová Miroslav Kvasnica (Tunežice) Ján Turzík (Tunežice) František Kováč (Tunežice)

573 hlasov 399 338 314 309 308 276 270 250 145 142 120

Prvé zasadanie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch

Prvé zasadanie Obecného zastupiteľstva v Ladcoch sa konalo v kultúrnom dome dňa 2. decembra 1994. Okrem poslancov sa ho zúčastnili aj zástupcovia rôznych organizácií a inštitúcií.
Zasadanie otvoril novozvolený starosta obce Ferdinand Bušík, ktorý okrem iného oboznámil prítomných s výsledkami volieb.
Nasledoval sľub starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva.
Za zástupcu starostu obce bol zastupiteľstvom zvolený Ing. arch. Ján Remo.
V ďalšej časti zasadania zvolili predsedov jednotlivých komisií:
- Komisia sociálna, bytová a zdravotná - MUDr. Jarmila Martináková
- Komisia pre obchod, dopravu, služby a agroturistiku - Viktor Lihocký
- Komisia stavebná, život. prostredia,územného plánovania - Milan Bystrický
- Komisia pre školstvo, kultúru, vzdelanie a šport - Mgr. Ľudmila Vráblová
- Komisia trestná, ochrana verejného poriadku - Ján Turzík.

Ustanovili aj členov zastupiteľstva, poverených konaním sobášov:
Ferdinand Bušík
Ing. arch. Ján Remo
Miroslav Kvasnica.

Na záver stanovili odmeny poslancom, členom komisií, starostovi a zástupcovi starostu.

 

Hnutie za demokratické Slovensko

Hnutie za demokratické Slovensko malo, ako som to už vyjadril v časti "Voľby" najviac prívržencov, čo vyjadrili svojimi hlasmi v komunálnych i parlamentných voľbách.

Obecný Klub HZDS viedol v roku 1994 výbor v zložení:
Ing. arch. Ján Remo, predseda
Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedkyňa
Darina Cahelová, pokladník
členovia: Ferdinand Bušík
Viktor Lihocký
Ing. Peter Vrábel st.
Peter Vrábel ml.
Ing. Emil Záhradník
Miroslav Záhradník.

Medzi najväčšie aktivity Klubu HZDS v Ladcoch patrili podujatia v predvolebnej kampani. V nej zabezpečili stretnutia občanov s poslancami NR SR Ing. Kozlíkom, Keltošovou, Lexom a Paškom. Pripravili predvolebný míting s kandidátmi na poslancov do NR PhDr. Bielikovou, Ing. Pospíšilom, JUDr. Polkom a Ing. Delingom.

Zástupcovia Klubu sa zúčastnili na okresnom sneme HZDS dňa 22. januára 1994 v Ilave. Podporili aktivity starostu obce pri získavaní podielu akcií obce na majetku cementárne pri jej privatizácii, ale vyjadrili aj zásadný protest proti spaľovaniu nebezpečného odpadu v cementárni.

Volebný program HZDS v Ladcoch obsahoval tieto hlavné ciele:
- Zabezpečiť trvalý zdroj príjmov podielom na privatizácii Považskej cementárne, Ladce.
- Dôraz klásť na ekologické optimum životného prostredia,
- Dobudovať technickú infraštruktúru obce: plynovod, vodovod, miestny rozhlas,
- V súlade s príjmami obce získať 12 bytových jednotiek pre mladé rodiny a podporovať riešenie bytových problémov sociálne odkázaných rodín.

Kresťanskodemokratické hnutie

Klub kresťanskodemokratického hnutia v Ladcoch mal v roku 1994 21 platiacich a 63 neplatiacich členov.

Výbor - vedenie tvorili:
Jozef Moriš
MUDr. Jarmila Martináková
Margita Kantoríková
Ondrej Koštialik
Miroslav Koiš
Mária Sláviková
Jozef Daňo
Valient Král.

Výbor Klubu zasadal jedenkrát mesačne, štvrťročne organizovali stretnutie kresťanov za účasti priemerne 40 členov. Dobré stretnutia boli tie, na ktorých sa zúčastnil kňaz, ktorý odpovedal na otázky veriacich.
Z viacerých aktivít členov Klubu treba spomenúť účasť na čistení a úprave obce, osobitne na miestnych cintorínoch, výsadba okrasných stromov i účasť na čistení kostola v Ladcoch.

Spoločne s Obecným úradom v Ladcoch usporiadali Deň matiek za účasti asi 180 občanov s bohatým kultúrnym programom, ktorý zaobstarali deti z Materskej školy a žiaci Základnej školy, Ladce. Členovia pomáhali organizovať a zúčastnili sa príchodu putovnej sochy Fatimskej panny Márie do Košece a Ladiec dňa 1. mája 1994.

Pred voľbami do obecného zastupiteľstva a starostu obce svoj program zhrnuli do týchto bodov:
- Dokončenie plynofikácie
- Osvetlenie a vybudovanie chodníkov na cintoríne
- Prístavba, alebo výstavba kaplnky v Tunežiciach
- Dokončenie zvonice v Horných Ladcoch.

Komunistická strana Slovenska

Komunistická strana Slovenska - Základná organizácia v Ladcoch mala v roku 1994 počet členov 52.

Viedol ju výbor v tomto zložení:
Ing. Karol Horký, predseda
Jozef Peterka, podpredseda
Jozefína Kalusová, tajomníčka
Dušan Saksa, hospodár
Ladislav Černota, člen výboru
Ing. Emil Remo, člen výboru
Anton Haršáni, člen výboru.

Revízna komisia: Rudolf Galanský, vedúci
Anton Kalus
Jozef Kováč.

V roku 1994 venovala ZO KSS osobitnú pozornosť príprave a uskutočneniu miestnych i okresných osláv 50. výročia Slovenského národného povstania. Rovnako uskutočnili predvolebné stretnutie s predsedom ÚV KSS Vladimírom Ďaďom.
Za aktívnu činnosť obce v protifašistickom odboji v 2. svetovej vojne starosta obce a predseda ZO KSS prevzali čestný diplom Partizánska obec Ladce.
Z kandidátov na poslancov zo ZO KSS v komunálnych voľbách boli zvolení Ing. Vojtech Miklóši a Jozef Peterka.
Volebný program organizácie bol zameraný na všetky oblasti života v obci, osobitne na rozvoj služieb, na ochranu životného prostredia s dôrazom na využívanie odlučovacích zariadení v cementárni, na znemožnenie vytvárania nekontrolovaných skládok odpadu, na kontrolu znečisťovania Lúčkovského potoka a pod. Program venoval pozornosť dokončeniu plynofikácie a rozvodov verejného vodovodu, údržbe
miestnych komunikácií, zelene a urýchlenej výstavbe nového Domu smútku v Ladcoch. Zamerali sa i na zaradenie práceschopných, ale nezamestnaných občanov na vykonávanie verejno-prospešných prác. Volebný program pamätal aj na zabezpečovanie prevádzky zariadenia predškolskej výchovy.

Slovenská národná strana

Aktivita organizácie sa prejavila hlavne v predvolebnom období - rovnako vo voľbách do parlamentu i v komunálnych voľbách, kde mali vždy svojich kandidátov.

 

Slovenský rybársky zväz

Patril medzi najaktívnejšie organizácie v obci. Jeho členovia boli i v roku 1994 organizovaní v rámci Obvodnej organizácie v Ilave. Jej predsedom bol opäť Ján Sloboda. Z členov z Ladiec bol tajomníkom Bohuš Ištvánik, hospodárom Libor Kvasnica a členom výboru Jozef Fatura.
Celá organizácia v Ilave mala 156 členov, z toho v Ladcoch 53.
Rok 1994 bol pre organizáciu úspešný po všetkých stránkach.
Aj keď sa všeobecne očakávalo zníženie členskej základne, v Ladcoch sa tak nestalo a jej počet je stabilizovaný. Výročná členská schôdza sa uskutočnila v marci 1994, na ktorej sa okrem celkového zhodnotenia práce členov zvolil nový výbor na obdobie štyroch rokov. Počet členov sa znížil na 9 z pôvodných jedenásť. Výbor sa pravidelne raz za mesiac schádzal v miestnosti Mestského úradu v Ilave, pričom tieto dni boli určené ako stránkové, čo členovia vo veľkej miere využívali.
Okrem už spomínaných 53 členov z našej obce existoval krúžok mladých rybárov, ktorý viedol Ing. Jozef Šedík. Členovia po uskutočnení skúšok dostali doklady pre výkon rybárskeho práva.
Športová činnosť sa začala 1. júna 1994. Predtým sa však uskutočnili preteky mladých na nádrži v Prejtej. Zúčastnilo sa ich 54 detí a suverénne v nich zvíťazil Michal Sloboda, keď na ďalších miestach sa umiestnili tiež deti z Ladiec - bratia Šedíkovci.
Preteky dospelých sa už tradične konajú na rybníku v Tunežiciach.
Aj v roku 1994 to bola spoločenská udalosť za účasti mnohých občanov. Preteky boli už tradične spojené s podávaním gulášu a vysmážaných rýb.

Na pretekoch sa zúčastnilo 146 pretekárov. Zvíťazil Pavol Riecky a na treťom mieste sa tiež umiestnil náš občan Ľubomír Kukuliaš.
V odchovných rybníkoch v Tunežiciach po prvý raz v histórii SRZ Ladce dokázali odchovať a do lovných revírov nasadiť 1 500 plôdikov šťuky, čo sa považuje za veľký chovateľský úspech. Odchovali aj ďalších 1 300 kusov v rybníkoch Ilava, ktoré odovzdali organizácii v Dubnici nad Váhom. V rybníku Tunežice je nasadených 5 000 kusov plôdika kapra, ktorého budú loviť v roku 1995. Pri tejto príležitosti si rybári pochvaľovali pomoc zo strany Obecného úradu Ladce a Považskej cementárne.
Pre rok 1995 a ďalšie, do vôd rybárskych revírov nasadili 3 000 kusov pstruha potočného, 1 500 kusov šťuky, 1 000 kusov hlavátky, 1 kg úhorov - monte, 320 kusov zubáča a 2 000 kaprov.
Brigádnická činnosť bola zameraná najmä na dokončenie sústavy rybníka Tunežice. Uskutočnili opravy výpustov a úspešne pokračovali v ohradzovaní celej sústavy. Vyčistili svahy, urobili výrub, kosili a celkovo udržovali v dobrom stave lovné rybníky, ktorých okolie slúžilo nielen rybárom, ale aj ostatným milovníkom prírody na prechádzky. V rámci tejto činnosti niekoľkokrát čistili Lúčkovský potok, ktorý používali na odchov pstruha potočného.
Slovenský rybársky zväz patril v Ladcoch medzi organizácie, ktoré pracovali veľmi cieľavedome a ich výsledky v roku 1994 možno v celej ich histórii pokladať za celkom mimoriadne.

Matica slovenská

Matica slovenská v Ladcoch mala v roku 1994 počet členov 41. Zaregistrovaná je od 30. decembra 1993 a na jej čele bol výbor v takomto zložení:
Alžbeta Bušíková, predsedkyňa MO MS
Anna Kacinová, tajomníčka
Alena Suchárová, pokladník
Ľudmila Vráblová, kultúra, práca s mládežou
Irena Gajdošíková, kronikár

Kontrolná komisia: J. Kalusová
A. Gachová
M. Fatura.

Z aktivít v roku 1994 spomeniem najmä zájazd členov (i nečlenov) do Martina, kde navštívili budovu Matice slovenskej a Skanzen slovenskej dediny. Zastavili sa aj v Tepličke, kde navštívili sieň Žofie Bosniakovej.
Odbočka Matice slovenskej v Ladcoch bola aj spoluorganizátorom Večera poézie P. Koyša. Za aktivitu možno pokladať i účasť na adventnom koncerte v Košeci.

Slovenský zväz invalidov

V tejto organizácii je v našej obci združených 40 členov, z toho 23 vnútorne a 17 vonkajšie postihnutých. Hlavným cieľom bolo prostredníctvom Okresného výboru SZI poskytovať členom rôzne pomôcky a potreby.
Predsedom v roku 1994 bol Štefan Kováčik.
Ďalší členovia výboru:
Milan Rafaj, podpredseda
Mária Sláviková, pokladník
členovia výboru: Ján Ďuriš
Miroslav Koyš
Margita Zacková
Zdena Chlebanová (revízna komisia).
Okrem pomoci členom uskutočňovali a zabezpečovali aj určitý spoločenský život (zájazd, spoločenské posedenie pre členov a ich rodinných príslušníkov, pozornosť pri úmrtí člena a pod.).

Telovýchova a šport

Ústup z organizovania širšieho a masovejšieho športu a telovýchovy v obci pokračoval aj v roku 1994. Zo všetkých športov a telovýchovných aktivít zostal iba futbal, ktorý v Ladcoch a Tunežiciach viedli zväčša tí istí zanietení funkcionári ako v roku predchádzajúcom.
Širšiu základňu športov pestovali iba na oboch školách, kde v rôznych športových krúžkoch organizovali svojich žiakov pod vedením učiteľov a vychovávateľov.
Príčinu tohoto úpadku videli v neustále stúpajúcich nákladoch na prevádzku športov, čo bol problém najväčší i napriek pomerne štedrému sponzorstvu Považskej cementárne a Obecného úradu v Ladcoch.
TJ Tatran Ladce organizoval futbalistov v družstve dospelých, hrajúcich v I. B triede spolu s družstvami Dohňany, Lednické Rovne, Malé Lednice, Krásno nad Kysucou, Beluša, Korňa, Nesluša, Teplička nad Váhom, Žilina B, Rajecké Teplice - Konská, Petrovice a Čierne pri Čadci. V ročníku 1993 - 1994 skončili na peknom 4. mieste.
V júni 1994 skončila zmluva trénerovi Jánovi Pavlačkovi, na jeho miesto nastúpil Viliam Malovec z Púchova. S ním prišiel hráč Kľučka a Vladimír Nemečkay odišiel do Rakúska. V jesennej časti ročníka 1994 - 1995 zostal káder hráčov viac-menej nezmenený. V lete hráči podstúpili pomerne náročnú prípravu: zohrali zápasy s Košecou, Ilavou, Novou Dubnicou. Zúčastnili sa na turnaji v Novej Dubnici, kde skončili na druhom mieste.

V jesennej časti ročníka 1994 - 1995 sa však i napriek dobrej príprave umiestnili zle - na 12. mieste s veľkou stratou bodov. Dorastenci TJ Tatran Ladce hrali v okresnej súťaži - v II. triede a v ročníku 1993 - 1994 boli na 5. mieste a žiaci, tiež v II. triede, na 4. mieste.

Futbalové mužstvo TJ Tatran Tunežice sa stretávalo s podobnými ťažkosťami ako futbalisti z Ladiec: nedostatok financií, slabá účasť na tréningoch (mnohí hráči pracovali ďaleko od obce) a pod.

Na súpiske boli hráči:
Robert Škrovánek, Miroslav Bulica, Jozef Letko, Peter Panov, Robert Grečný, Vladimír Mikuška, Ivan Sabatka, Stanislav Kotris, Ivan Kandráč, Marián Belko, Štefan Cák, Milan Abrahámovský, Libor Kvasnica, Vladimír Letko, František Beňo, Ján Kotris, Peter Černuška. Trénerom bol tak, ako v rokoch predchádzajúcich, Bohumil Kvasnica.

Mužstvo TJ Tatran Tunežice hralo v III. triede skupine A okresnej súťaže.
V ročníku 1993 - 1994 skončili na predposlednom - 11. mieste a na jeseň ročníka 1994 - 1995 rovnako na 11. mieste.

Slovenský zväz chovateľov

V základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch nenastali v roku 1994 nijaké podstatné organizačné ani programové zmeny. Činnosť sa však podstatne zintenzívnila a priniesla úžitok i širokej verejnosti.
V roku 1994 sa zaoberali nákupom a predajom hrabavej a vodnej hydiny, čím získali finančné prostriedky na činnosť organizácie, ale v prvom rade pomohli občanom, ktorí sa za posledné roky začali intenzívne vo veľkej miere chovom hydiny zaoberať. Veď len hrabavej hydiny (sliepky chovné, konzumné, brojlery, morky, kurence) sprostredkovali 9 800 kusov a húseniec 2 000 kusov. Stavy sa tým v obci podstatne zvýšili a vytvorili sa podmienky pre chov čistokrvných zvierat s vysokou úžitkovosťou. To sa týkalo aj chovu králikov a úžitkových holubov.
Výbor organizácie venoval značnú pozornosť získavaniu mladých chovateľov. Pomáhali im odborne i finančne pri zaobstarávaní čistých chovov.
V dňoch 10. - 11. septembra 1994 usporiadali miestnu výstavu králikov, hydiny, vodnej hydiny a holubov pod heslom "Pre radosť, krásu a úžitok". Výstava sa konala v areáli TJ Tatran Ladce pod vedením predsedu organizačného výboru Ladislava Černotu. Na výstave sa zúčastnilo 30 dospelých a 6 mladých chovateľov. Celkom vystavili 131 zvierat - najviac králikov (76). Za veľmi dobré vystavené plemená udelili 26 čestných cien, z toho chovateľom z Ladiec 6. Súčasťou výstavy bol predaj 10-týždňových kurčiat - Morávia.

Predsedom organizácie v roku 1994 bol Milan Jung. Dobrú prácu v prospech organizácie vykonali viacerí členovia výboru, revíznej komisie, ale aj z radov ostatných chovateľov, najmä Vincent Záhradník, Pavol Kalus, Ladislav Černota, Viktor Lihocký, Ing. Ján Mihálik, Anton Haršáni, predseda krúžku mladých chovateľov
Ivan Ďurikovič a ďalší.
Vyššie vyznamenanie za dlhoročnú záslužnú prácu v Slovenskom zväze chovateľov udelili Milanovi Jungovi a Viktorovi Lihockému.

Dobrovoľná požiarna ochrana

Dobrovoľná požiarna ochrana mala svoju organizáciu v Ladcoch i Tunežiciach. Ani jedna z nich nevyvíjala osobitne aktívnu činnosť, hoci obe boli podporované Obecným úradom v Ladcoch.
Medzi štandardné činnosti patrila prehliadka vykurovacích systémov v jarnom období a odstraňovanie zistených chýb, ktoré by mohli spôsobiť požiar.
Predsedom DPO v Ladcoch bol Milan Majerík. Členstvo vo výboroch v Ladcoch i Tunežiciach sa v roku 1994 nezmenilo.
Okrem požiaru prívesu na ceste ku kameňolomu (spomínam ho v kapitole Rôzne udalosti) sme nijaký požiar v roku 1994 nezaznamenali. Nevyskytla sa ani nijaká iná živelná pohroma.

Slovenský červený kríž

Program Slovenského červeného kríža - miestneho spolku v Ladcoch - bol otvoreným dokumentom, ktorý sa počas roka dopĺňal o rôzne úlohy, ktoré vyplynuli zo života, rôznych humanitných akcií, prispôsobovali sa miestnym podmienkam.
I naďalej boli v Miestnom spolku Slovenského červeného kríža v Ladcoch organizovaní občania Ladiec a Tunežíc - dovedna evidovaných 360 členov, z ktorých však nie všetci boli aktívni.
Organizáciu viedol 13-členný výbor na čele s Jánom Abrahámovským. V roku 1994 dostal Miestny spolok SČK v Ladcoch ocenenie Vzorná organizácia MS SČK.
Spomeniem niektoré z aktivít, ktoré priviedli túto organizáciu k takémuto oceneniu:
- Zapojili sa do predaja žrebov Červeného kríža, čím prispeli na organizovanie veľkých humanitných akcií.
- Počas jarného a jesenného obdobia navštevovali chorých a starších občanov.
- Členovia sa zúčastňovali na brigádach pri čistení prostredia obce (nie však v takom počte, ako by vyplývalo z počtu členstva).
- Veľmi vydarenou akciou bol výlet do Bojníc a Trenčianskych Teplíc pre aktívnych členov ČK. Záujem bol taký veľký, že ani zďaleka nemohli všetkým vyhovieť.
- Osobitnou časťou činnosti ČK bolo darcovstvo krvi. Spolok v Ladcoch eviduje 60 darcov krvi, medzi ktorými sú držitelia bronzových, strieborných, ale aj zlatej Jánskeho plakety.
- Ďalšou činnosťou boli dobrovoľné opatrovateľky a dobrovoľné zdravotné sestry, ktoré v prípade potreby boli pripravené poskytnúť predlekársku prvú pomoc. Mali k dispozícii ošetrovateľský materiál, odbornú literatúru a časopisy, aby sa mohli aj teoreticky neustále zdokonaľovať.

Miestny spolok Slovenského červeného kríža organizoval - i keď na nižšej úrovni ako v rokoch minulých - Mladých zdravotníkov, ktorí bývali pýchou organizácie, ktorým sa však v roku 1994 dostalo menej pozornosti a tým aj ich činnosť upadla.

Slovenský zväz záhradkárov

Činnosť organizácie sa po čiastočnom útlme v rokoch 1992, 1993 v roku 1994 oživila. Vrátili sa ku svojim obvyklým činnostiam, ktoré mali vždy dobrú úroveň a stavali záhradkárov v Ladcoch medzi najlepšie organizácie v obci a po svojej linke aj v okrese.
V propagačnej a osvetovej činnosti v rámci skrášľovania životného prostredia obce organizovali súťaž o najkrajšiu záhradku a jej okolie, kde odpracovali členovia a súťažiaci 1 230 hodín.
Usporiadali prednášku na odbornú tému " Rez a tvarovanie stromov" a na nemenej potrebnú tému "Uskladňovanie ovocia". Ovocný sad po ošetrení a starostlivosti zo strany členov priniesol v roku 1994 úžitok v podobe 1 500 kg jabĺk, ktoré pripadli členom organizácie. Na ploche sadu vyrobili 2 400 kg sena.
Organizáciu, ktorá mala v roku 1994 počet členov 63 viedol výbor:

Jozef Martinák, predseda
Pavol Kalus, tajomník
Emil Martinák, hospodár
Členovia: Jozef Čemeš
Štefan Češko
Štefan Mosoriak
Ervín Kalus
Libor Kvasnica.
Predsedom revíznej komisie bol Marián Kováčik a členom Vincent Kukuliaš.

 

Materská škola

Materská škola v Ladcoch prežila najťažší rok počas svojho jestvovania. Preto venujeme tejto inštitúcii viac pozornosti, ako je obvyklé po iné roky.
V predchádzajúcich rokoch sa prevádzkové náklady školy hradili z finančných prostriedkov školskej správy. V roku 1994 sa už tieto zariadenia do rozpočtu školských správ na celom Slovensku nedostali. Najťažšie obdobie bolo v marci 1994, kedy išlo vlastne o existenciu Materskej školy v Ladcoch. Na rozdiel od niektorých materských škôl v okrese, ktoré sa zrušili, v Ladcoch sa vďaka obecnému úradu
situácia vyriešila. Obecný úrad Ladce uzatvoril zmluvu so Školskou správou v Považskej Bystrici v tom zmysle, že do konca roka 1994 bude Obecný úrad Ladce hradiť náklady na teplo, vodu a časť nákladov elektrickej energie.
V Materskej škole na základe rozhodnutia rodičov vyberali mesačne 10 Sk na pranie a ďalší dobrovoľný príspevok 20 Sk, ktorý sa použil na čistiace prostriedky a učebné pomôcky.
Značnou pomocou v existenčnom boji Materskej školy boli sponzori. Okrem Obecného úradu to bola najmä Považská cementáreň zadarmo vykonávanými údržbárskymi prácami. Prispel i Závodný výbor Považskej cementárne sumou 1 500 Sk na darčeky, vedenie Považskej cementárne 6 000 Sk, firma LAHOZ 2 000 Sk, Miroslav Remo detskými časopismi a A. Zábojníková výkresami.
Stravná jednotka sa v roku 1994 zvýšila až na 14 Sk, ale väčšina rodičov svoje deti na stravovanie ponechala.
Zlá ekonomická situácia vyvolala v Materskej škole napätie, no učiteľky a pracovníčky školy sa snažili ťažkosti prekonávať, aby hospodárske ťažkosti v čo najmenšej miere ovplyvnili výchovný proces.
Riaditeľkou školy bola Irena Gajdošíková. V oddeleniach viedlo deti ďalších 6 učiteliek: Alena Kukučková, Jana Pikálková, Jana Fedorová, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Alena Svádová. Škola zamestnávala ďalej školníčku, dve upratovačky, dve kuchárky a spoločnú vedúcu pre školské jedálne MŠ a ZŠ Zoru Bačovú. Dve pracovníčky v práčovni prali aj pre Základnú školu Ladce, školskú jedáleň ZŠ,
Materskú školu v Hloži a v Mojtíne, Školu v prírode v Belušských Slatinách a v Mojtíne.
Tradičné aktivity učiteliek Materskej školy v Ladcoch pokračovali aj v roku 1994. Bola to najmä veľmi dobrá spolupráca so Základnou školou v Ladcoch, účasť a vynikajúce umiestnenie na okresnej súťaži vo výrobe učebných pomôcok. Dve bábkové hry, ktoré nacvičili, predviedli nielen svojim deťom, ale aj deťom zo škôl okolia. Pre rodičov a verejnosť usporiadali výstavu detských prác.

Úspech mala burza detského ošatenia, ale najmä skutočnosť, že v letnom období prevádzkovali detský bazén pre všetky menšie deti v obci.
Občania si už zvykli, že deti Materskej školy vedia vystupovať pri rôznych slávnostných príležitostiach v kultúrnom dome i obradnej sieni Obecného úradu.
Z veľkého množstva podujatí pre deti Materskej školy si zaslúžia najväčšiu pozornosť Mikulášska besiedka, stretnutie so zvieratkami zo Stanice mladých prírodovedcov v Dubnici nad Váhom, návštevy rôznych inštitúcií v obci, ekovychádzky a pod.

Základná škola

Na Základnej škole došlo k viacerým zmenám v učiteľskom zbore. V školskom roku 1993 - 1994 z rôznych dôvodov odišli Alžbeta Bušíková (dôchodok), Helena Šabíková, Renáta Vojtíková, Emília Filová, Ing. Ľuboš Galko, Gabriela Chovancová. Prišli noví učitelia: Eleonóra Macková, Anna Piscová, Alena Suchomelová, Ivana Vicianová.

Vedenie v tomto školskom roku tvorili:
Mária Letková, riaditeľka
Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.

Učiteľský zbor tvorilo 20 pracovníkov, včítane výchovných pracovníkov. Na škole pôsobilo 10 správnych zamestnancov (školník, vedúca školskej jedálne, kuchárky a upratovačky).
Škola mala 16 tried - všetky ročníky s paralelkami - dovedna 363 žiakov. Okrem žiakov z miestnej časti Ladce Základnú školu navštevovali žiaci z Podhoria (34), Beluše - Hlože (8), Horných Ladiec (32) a Tunežíc (31).
Veľa sa zmenilo v obsahu vyučovania. Od tohoto školského roku školy postupovali podľa alternatívnych učebných plánov pre Základné školy. Na základe možnosti výberu z viacerých variantov zvolili v Ladcoch tzv. variant základný pre ročníky 1. - 4. a pre ročníky 5. - 8. variant číslo 2 - jazykový. Okrem toho odhlasovali neklasifikovať výchovy. Do učebných plánov sa zaradilo vyučovanie etickej výchovy v alternácii s náboženskou náukou. Podľa vládneho nariadenia museli rodičia žiakov druhého stupňa zaplatiť 150 Sk ako náhradu za zapožičanie učebníc. Čiastočne pomohlo Obecné zastupiteľstvo, ktoré vyčlenilo 1 300 Sk na zakúpenie písacích pier a knižiek žiakom 1. ročníka Základnej školy.

Školský klub a záujmové krúžky

V školskom klube pracovali dve oddelenia s 54 žiakmi. Vychovávateľky organizovali rôzne vedomostné, zábavné a športové súťaže. Školský klub inicioval zber starého papiera, liečivých rastlín a iných surovín. Tu pracovali aj krúžky mladých zdravotníkov, šikovných rúk a krúžok pohybových hier.
Mimo školského klubu pracovali v Základnej škole ešte krúžky recitačný, matematický, nemeckého a francúzskeho jazyka, redakčný, tanečný, strelecký, šachový, rybársky, športových hier a dychový orchester.
Organizáciu Pionier tvorilo 110 žiakov z ročníkov 3. - 8. a jej činnosť spočívala v poznávaní prírody, organizovaní kultúrno-spoločenského života. Za činnosť Pioniera zodpovedal učiteľ ZŠ Dalimír Pružinec. Na rôznych súťažiach - vedomostných a športových, získali žiaci školy viacero úspechov, osobitne na olympiáde nemeckého
jazyka, fyzikálnej olympiáde a na obvodnom kole Hviezdoslavovho Kubína.

Rada školy

Radu školy v roku 1994 tvorili:
Ján Suchár - predseda
za Rodičovské združenie: Juraj Letko a Pavol Tichý
za Považskú cementáreň: Ján Suchár, Ing. J. Chlebanová
za Obecný úrad: MUDr. Jarmila Martináková, Ondrej Koštialik
za Základnú školu: M.Bednáriková, V.Králová, M.Remová, O. Ďurechová,
D. Kretová, M. Fišerová, A. Zaťková.

Rodičovské združenie

Rodičovské združenie zabezpečilo viacero kultúrnych a spoločenských podujatí a pomohlo škole riešiť finančné problémy, ktorých mala Základná škola v školskom roku 1993 - 1994 veľa.
Pomohli organizovať vianočné posedenie s rodičmi, účasť na školských výletoch, uhradili knižné odmeny pre výborných žiakov, hradili faktúry za použitie autobusov, financovali filmové predstavenia na Medzinárodný deň detí a ďalšie.

Združenie rodičov malo toto zloženie:
Viera Remová, predseda RZ
Ľuboš Habánek, podpredseda
Ing. Daniela Kalusová, hospodárka
Mária Bednáriková, tajomníčka
Revízna komisia: Mária Letková, Alena Suchárová, Jana Suchárová.

Sponzori

Medzi hlavných sponzorov patril Obecný úrad v Ladcoch a Považská cementáreň. Obecný úrad napr. uhradil učebnice pre žiakov, pripravil projektove úpravu kotolne na plynofikáciu, zaplatil učebné texty pre žiakov a pod.
Považská cementáreň poskytla materiálnu a technickú pomoc pri údržbe a mnohých opravách v budove školy, zakúpili niektoré zariadenia a poskytli pomoc pri tlačení školského časopisu.
Medzi ďalších sponzorov patrili Obchod s palivami v Beluši, Drogéria Ladce, rodičia Ivana Fedora, TJ Tatran Ladce.
Ani sponzori však nevyriešili všetky problémy vyplývajúce z nedostatku finančných prostriedkov na školstvo v celej Slovenskej republike.

Odborová organizácia

Na čele Odborovej organizácie (spoločnej organizácie Materskej školy a Základnej školy, Ladce) stála Viera Kováčová - predsedníčka (MŠ)
Mária Grmanová, tajomníčka
Dalimír Pružinec, hospodár
a dve členky revíznej komisie Mária Fišerová a Alena Kukučková.

Školská jedáleň

V školskej jedálni sa stravovalo viac ako 100 žiakov a okolo 20 učiteľov a pracovníkov školy. V priebehu roka sa zmenila cena za stravovanie. Na začiatku to bolo 9 Sk za žiaka a na konci roka 13 Sk za žiaka. Okolo 70 žiakov malo záujem aj o tzv. mliečnu desiatu, ktorá ich stála 2,50 Sk.

Škola v prírode

Obec Ladce patrí medzi tie obce, z ktorých žiaci majú možnosť tráviť určitý čas v škole v prírode, žiaci ZŠ Ladce konkrétne v takomto zariadení v Lazoch pod Makytou. Vystriedalo sa tam 25 žiakov 3. ročníka, v júni 1994 žiaci 7. a 8. ročníka.

Výsledky vo vyučovaní a výchove

Výchovno-vyučovacie výsledky boli uspokojivé. Neprospel iba jeden žiak v 3. ročníku. Nikomu neznížili známku zo správania.
Školskú dochádzku ukončilo 51 žiakov, z toho 21 dievčat.
Po absolvovaní prijímacích pohovorov sa umiestnilo na gymnáziá 9 žiakov, stredné odborné školy 14, stredné odborné učilištia štvorročné 8 žiakov a trojročné 25 žiakov.

Odborné učilište

Vedenie školy sa v roku 1994 nezmenilo. Riaditeľom bol PaedDr. Vladimír Hromek, zástupcom pre teoretické vyučovanie Mgr. Miroslav Sňahničan a zástupcom pre odborné vyučovanie Jozef Hladký. Ostatné funkcie boli rozdelené takto:
Stavebné profesie mal na starosti Jozef Filo, záhradníkov Júlia Hromková
a krajčírky Margita Rudolfyiová. Marián Justh bol vedúcim výchovy.
Dňa 1. septembra 1994 bolo v učilišti 22 tried, ktoré navštevovalo v profesiách maliar, murár, stolár, zámočník, záhradník a krajčírky
v 1. ročníku 127 žiakov
v 2. ročníku 115 žiakov
v 3. ročníku 86 žiakov.
Dochádzalo 177 žiakov a 151 (z toho 58 dievčat) bývalo v stiesnených podmienkach v internáte.
Záverečné skúšky tretiakov sa na záver školského roka 1993 - 1994 konali 15. - 20. júna 1994. Celá akcia vyvrcholila slávnostným odovzdávaním výučných listov 23. júna 1994 v kultúrnom dome. Vyznamenaných žiakov odmenil riaditeľ školy. Starosta obce Ferdinand Bušík odmenil 9 žiakov za prácu v prospech obce.
Hospodárska situácia školy bola i naďalej nedobrá. Pokračovanie výstavby sa úplne zastavilo, dokončila sa iba rekonštrukcia bývalej ZDŠ pre učebne krajčírok.
Neprestali však aktivity na poli športu a kultúry, nápaditej práci vo výchove i v zlepšovaní výchovno-vyučovacích výsledkov.
Z významných podujatí to bolo najmä organizovanie Majstrovstiev republiky mentálne postihnutých, ktoré sa konali 25. júna 1994 na štadióne v Považskej Bystrici. Tieto majstrovstvá v ľahkej atletike riadil organizačný výbor v zložení:
Vladimír Hromek, predseda
Miroslav Sňahničan, tajomník
Marián Justh, manažér
Štefan Miklovič, riaditeľ preteku.

Z výsledkov uvádzam umiestnenie žiakov z Odborného učilišťa v Ladcoch:
100 m - Jozef Čičmanec, 3. miesto
skok do diaľky - Jozef Čičmanec, 3. miesto
vrh guľou - Mikuláš Balog, 5. miesto
100 m (mladší) - Mikuláš Balog, 3. miesto
100 m - Gabriela Gabrišová, 3. miesto.

Ako každý rok i 26. - 29. mája 1994 sa zúčastnili žiaci školy na Celoslovenských školských hrách odborných učilíšť, ktoré boli v Trnave. Chlapci skončili celkove na 4. mieste a vo futbale boli prví.
Dievčatá mali svoje hry v Snine v dňoch 3. - 5. júna 1994. Celkove skončili tretie, vo volejbale na 2. mieste.

Zaujímavá bola aj športová aktivita zamestnancov. Zúčastnili sa na Celoslovenskom turnaji vo volejbale zamestnancov učilíšť v Prakovciach v dňoch 22. - 24. apríla 1994, kde obsadili 2. miesto. Pozornosť upútala futbalová show na ihrisku v Ladcoch, kde učitelia a vychovávatelia porazili žiakov učilišťa.
Vo výchove pokračovali v roku 1994 v uplatňovaní, pre školu už tradičných foriem výchovy:
v marci: Miss a Misák školy
apríl: Branný pretek a Vatra mieru (v bani Klárka)
máj: Finálové kolá súťaží - Praktické dievča, Stopercentný muž
jún: Súťaž v netradičných športoch.

V auguste 1994 sa zúčastnili žiaci v štátnej starostlivosti na rekreácii pri Balatóne. Bola to výmenná rekreácia s družobnou školou v Baji (Maďarsko). Žiaci tejto školy boli v tom istom čase v Ladcoch.
Významnú udalosť zaznamenali dňa 2. septembra 1994, kedy školu navštívil minister školstva Ľubomír Harach. Prezrel si školu, internát, dielne. Oboznámil sa so zámerom riešiť otázku nového internátu nadstavbou zámočníckej a stolárskej dielne. Prisľúbil vedeniu školy pomoc. Na záver
sa podpísal do kroniky školy.

 

V kultúrnej oblasti sa nevyvíjali nijaké osobitné aktivity občanov. I tak sme boli svedkami niekoľkých kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré presahovali rámec obce.
Dňa 30. júla 1994 usporiadali časopis ŽIVOT, firma "Ré" a Považská cementáreň, Ladce celoslovenskú súťaž pod názvom Slovenské rekordy. Okrem zaujímavých súťaží (nosenie vriec cementu, pitie piva, krájanie cibule) videli občania hodnotný kultúrny program, v ktorom účinkovali Michal Dočolomanský, Magda Paveleková, Karol Polák st., Otto Weiter, skupina Senzus, Trend Models - módna prehliadka a ďalší. Vstupenky boli zlosovateľné a víťaz získal zahraničný zájazd.
Ďalším významným podujatím, tiež celoslovenského dosahu, bol Večer poézie rodáka z Ladiec, básnika Pavla Koyša. Uskutočnil sa 21. októbra 1994 v kultúrnom dome. Spolu so Spolkom slovenských spisovateľov bol spoluorganizátorom Obecný úrad v Ladcoch. Pre účastníkov stretnutia z Bratislavy, Žiliny, Považskej Bystrice a ďalších miest, ako i občanov Ladiec bolo zážitkom aj stretnutie s významnými osobnosťami slovenského kultúrneho života na čele s predsedom Spolku slovenských spisovateľov Jánom Tužinským. Herečka Mária Kraľovičová recitovala verše básnika. Okrem spomínaných, starosta obce Ferdinand Bušík na Večere poézie privítal aj spisovateľov Viliama Kondróta, Jána Majerníka, Jaroslava Rezníka, Pavla Števčeka i manželku básnika Margitu Koyšovú. Páčilo sa i vystúpenie známeho recitátora Juraja Sarvaša a ľudovej speváčky Angely Vargicovej.
Pri príležitosti dvadsiateho výročia založenia Domu detí v Ilave mala veľký úspech rodina Kandráčovcov z Tunežíc s interpretáciou cigánskych piesní a temperamentných tancov.
Z miestnych kultúrnych aktivít treba spomenúť spevácku skupinu žien, ktorá za podpory Obecného úradu v Ladcoch vystupovala pri rôznych príležitostiach, najmä na občianskych pohreboch, privítaniach do života, občianskych sobášoch i verejných podujatiach.
V roku 1994 pokračovali problémy dychovej hudby. I napriek tomu vystupovala v zložení 12 - 16 členov takmer na všetkých pohreboch, na niektorých zábavách v prírode i na rôznych oslavách a verejných podujatiach. V roku 1994 opäť vyhrávali po dedine na fašiangy, ktoré vyvrcholili zábavou v kultúrnom dome. Rovnako koncertovali v obci aj na privítanie nového roku.
Ďalšie kvalitatívne pokroky urobil detský dychový orchester, ktorý pracoval i vystupoval pod vedením učiteľa Hudobnej školy v Ilave - Františka Letku.

Obecná knižnica

Knižnicu viedla na čiastočný úväzok Jozefína Kalusová, s ňou pracovala Eva Riecka. Výkony knižnice aj v roku 1994 boli štandardné i napriek finančným ťažkostiam a z toho vyplývajúcemu nedostatku nových kníh.
Knižnicu financoval v plnej miere Obecný úrad v Ladcoch, ktorý v roku 1994 kúpil knihy za takmer 5 000 Sk. Prispeli aj sponzori: vydavateľstvo IKAR, Smena, kníhkupec Gabčo, všetci spolu v sume takmer 7 000 Sk.
Knižnicu navštevovalo 260 čitateľov, ktorí si dovedna vypožičali 11 576 zväzkov.

Kino v Ladcoch

Kino prechádzalo v roku 1994 veľkými ťažkosťami. Výber filmov sa takmer na 100% zúžil na produkciu USA, z ktorých väčšina bola bez kultúrnej hodnoty. Návštevnosť na tieto filmy klesala, nielen pre nízku hodnotu, ale i pre vysoké vstupné. Dobrú návštevnosť zaznamenali iba 1 - 2 atraktívne filmy z novšej produkcie.
Spolu sa premietlo 140 filmov s návštevnosťou takmer 3 a pol tisíca divákov, čo je priemer asi 24 divákov na premietané predstavenie.
Dňa 1. októbra 1994 prešlo kino ako aj celý kultúrny dom do majetku a správy Obecného úradu v Ladcoch.

Kultúrny dom

Problémy s budovou Kultúrneho domu (Závodného klubu) pokračovali aj v roku 1994. Malá starostlivosť zapríčinila, že mnohé zariadenia podliehali skaze. Najväčšiu kalamitu zapríčinilo zatopenie, z čoho vznikli pomerne veľké škody. Majetkovo - právne otázky sa vyriešili (i keď nie komplexne) tým, že od 1. októbra 1994 sa novým majiteľom stal Obecný úrad, Ladce.

Ladecké zvesti

Ladecké zvesti začali v roku 1994 vychádzať v dvojmesačnej periodicite, rozšírené na 8 strán. Noviny, celkom 4 čísla, začali vychádzať vo vydavateľstve DELTA v Trenčíne. Redaktorom sa stal Jozef Dohňanský, ktorý vystriedal doterajšieho redaktora a zakladateľa Ladeckých zvestí (v roku 1962) Branislava Liptáka.

Oslavy 50. výročia SNP

Dňa 26. augusta 1994 sa v obci konali oslavy 50. výročia Slovenského národného povstania. Organizátormi boli Obecný úrad v Ladcoch, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Ladcoch a ZO Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch.
V rámci oslavy najskôr dali vence k pamätnej tabuli na kultúrnom dome, potom v sprievode prešli k Pamätníku padlých v druhej svetovej vojne. Tu sa uskutočnila samotná spomienková oslava, na ktorej prehovoril k asi 200 prítomným občanom Dušan Saksa. Vence položili zástupcovia obce, Zväzu protifašistických bojovníkov a KSS. Po oslave dlho koncertovala dychová hudba z Ladiec.

Svoje miesto a význam mali v kultúrnom a spoločenskom živote obce podujatia a aktivity poriadané našimi školami: Materskou školou, Základnou školou a Odborným učilišťom. Píšem o nich v časti "Školstvo v Ladcoch".

 

V roku 1994 sme zaznamenali rôzne udalosti, ktoré sa v menšej či väčšej miere dotýkali občanov.

Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a niektoré významné osobnosti organizovali vo februári 1994 podpisovú akciu - tzv. Petícia občanov Slovenskej republiky na podporu legálnej vlády v období politickej krízy na jar 1994. Išlo o zamedzenie zmeny politických volebných výsledkov z roku 1992.

Začiatkom marca mali občania Ladiec možnosť potvrdiť si na Obecnom úrade v Ladcoch slovenské štátne občianstvo. Každý sa preukázal rodným listom a štátne občianstvo sa potvrdilo v občianskom preukaze. Občania, ktorí sa narodili do 31. decembra 1953 v Českej republike museli urobiť vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva v Slovenskej republike do konca septembra 1994 na Obvodnom úrade v Ilave.

Obec Ladce v priebehu roka navštevovali zástupcovia rôznych inštitúcií v snahe získať občanov ako zákazníkov:
- v auguste to boli zástupcovia Prvej stavebnej sporiteľne
- v septembri Potravinársky investičný fond ponúkal možnosť zaregistrovať
sa a investovať v tomto fonde.

V Ladcoch, tak ako v iných obciach okresu, sa uskutočnila akcia očkovania líšok proti besnote pomocou návnad, ktoré obsahovali očkovaciu látku.

Neznámy páchateľ zapálil v lese za kameňolomom príves automobilu LIAZ s nákladom gumových rohoží a poplašných bytových zariadení. Škoda bola takmer jeden milión korún.

 

V roku 1994 sa niektoré obchody a služby zrušili, niektoré pribudli, alebo zmenili majiteľa.

V Horných Ladcoch potom, čo požiar čiastočne zničil interiér starého obchodu s potravinami, majiteľ sa ďalšieho obchodovania vzdal. Otvorila sa však ďalšia predajňa s potravinami v dome p. Váňa.

V Tunežiciach zrušil predajňu s potravinami Jozef Rafko a tak v tejto časti zostala iba predajňa Jednoty.

V Ladcoch zrušili predajňu potravín "Lenka" - majiteľ Jarník. Pribudli však dva obchody so sortimentom potravín: v obci malá predajňa majiteľa Jozefa Daňu a predajňa firmy LAHOZ. Tú otvorili v prízemí renovovanej budovy bývalej robotníckej kantíny, kde predávali potraviny a podávali teplé jedlá. Súčasne dali v lete do prevádzky "Pod gaštanmi" letnú záhradnú reštauráciu a na jeseň aj pohostinstvo, tiež na prízemí renovovanej budovy.

V jarnom, letnom a jesennom období uspokojovali potreby občanov v nákupe zeleniny na novoupravenej tržnici v strede obce predajcovia z južného a západného Slovenska. Sortiment bol dobrý a ceny nižšie ako v obchodoch v Ladcoch.

Ostatná obchodná sieť bola dostačujúca: mäsiarstvo (2), obuv, textil, drogéria.

Služby obyvateľstvu poskytovali autoopravovne, krajčírstvo, autodoprava, stavebná údržba, kameňosochárstvo, kaderníctvo. Chýbalo pánske holičstvo a drobné opravovne, alebo aspoň zberne na tieto opravy. Medzi služby treba zarátať aj rozvoz propan-butanu každé dva týždne v Ladcoch i Tunežiciach.

 

Po minuloročných reorganizáciách v Železniciach Slovenskej republiky došlo k významnej organizačnej zmene týkajúcej sa Železničnej stanice v Ladcoch aj v roku 1994. Nesamostatná Železničná stanica Beluša bola pričlenená k Železničnej stanici Ladce od 1. júna 1994. Tým sa aj zvýšil počet zamestnancov na 49 (plánovaných 44). Prednostom stanice bol aj počas roku 1994 Pavol Fatura.

Dopravná intenzita v roku 1994 bola vyššia ako v roku 1993. Podmienili to zvýšené výkony nakládky v Považskej cementárni. Naložené bolo 420 000 ton v 17 486 vozňových jednotkách, čo je nárast na 104,9% oproti roku 1993. Vyložili 131 076 ton v 5 815 vozňových jednotkách a to bol nárast na 113,7% oproti roku 1993. Cez stanicu Ladce prešlo za rok 1994 takmer 16 tisíc vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 23 542 vlakov s prepravou cestujúcich.

Tržby z prepravy cestujúcich narástli oproti roku 1993 na 104,7% a dosiahli výšku 403 219 Sk. Výška tržieb z prepravy tovaru tiež zmenou taríf dovozného dosiahla sumu 26 447 923 Sk, čo je pokles s porovnaním s rokom 1993 na 63%. Vzniklo to zmenou systému odúčtovania tržieb za prepravu od a po štátnu hranicu.

Výrazné zmeny v osobnej doprave na ŽSR a tým aj v stanici Ladce nenastali.
Pokračovalo delenie s Českými dráhami a postupne sa prechádzalo na štandardný pohraničný styk medzi oboma dráhami, ktorý sa dotkol čiastočne aj našej Železničnej stanice (odbavovanie cestujúcich i vozňových zásielok).

V Železničnej stanici Ladce zaznamenali dvakrát nehody - vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke Považskej cementárne z viny pracovníkov posunu cementárne. Nehody nemali vplyv na chod osobných ani nákladných vlakov.

 

Plný názov a organizačné zaradenie prevádzky Ladce vyplynulo zo zmeny podľa nariadenia Vlády SR, ktorým bola zriadená akciová spoločnosť SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, ktorá zastrešuje slovenskú energetiku - výrobcov. Teda plný názov bol Slovenské elektrárne a.s., Vodné elektrárne Trenčín, prevádzka Ladce.
Vo vedení prevádzky v Ladcoch boli Ivan Fedor a Štefan Zacko. Úlohy stanovené vo výrobe a dodávke elektrickej energie v roku 1994 prekročili o 3%.
V priebehu roka vykonali 2 bežné opravy za 7, resp. 49 dní. Počas opravy vymieňali elektrohydraulický regulátor otáčok značky SAJA od firmy Bohemia instruments Plzeň a ČKD Blansko.

 

Rok 1994 bol opäť rokom ďalšej konsolidácie organizovanosti urbariátu a lesného družstva. Objasňovali sa kompetenčné a majetkovo-právne otázky organizácie a vyjasnili sa takmer všetky sporné otázky.

V roku 1994 sa uskutočnilo preregistrovanie v zmysle zákona č. 330/91 § 40 z Ministerstva vnútra SR na Obecný úrad a splnilo sa nariadenie mať v názve "pozemkové spoločenstvo". Takto vznikli dve organizácie a dva výbory.
K rozdeleniu došlo i z praktických účtovníckych dôvodov, keďže doteraz prichádzali všetky financie na jeden účet, čo zneprehľadňovalo situáciu a spôsobovalo mnohé starosti.
Vedenie oboch organizácií bolo nasledovné:

Urbárske pozemkové spoločenstvo

• Jozef Martinák, predseda
  
• Mária Kantoríková, pokladníčka
  
• členovia výboru: Emil Záhradník, Emil Remo, Ondrej Hriadel
  

Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo

• Jozef Martinák, predseda
  
• Božena Majeríková, pokladníčka
  
• členovia výboru: Emil Záhradník, Emil Remo, Valient Bednárik

V roku1994 sa riešila, ale neuzavrela otázka lesného hospodára, ktorého je povinný mať podľa zákona urbár i lesné družstvo. Stanovil sa poplatok 10 Sk na hektár a mesiac, čo v Ladcoch predstavuje asi 2 000 Sk mesačne. Lesné družstvo dalo do prenájmu lesy Prevrat Štátnym lesom, ale pasienky, ktoré sú v chotári obce Ladce a sú zarastené (Obešenec) i naďalej obhospodáruje Lesné družstvo.
Z obchodných partnerov platili nájom v stanovenom termíne Štátne lesy a poľovníci. S Poľnohospodárskym družstvom uzatvorili dohodu o vrátení pôdy, čo je však podmienené schválením Poľnohospodárskeho úradu. Zmluvu o nájme uzatvorili aj so Slovenským zväzom záhradkárov. Nerealizovali sa zamýšľané dohody s Považskou cementárňou a Plynárenskými závodmi. Dobre si plnila svoje záväzky aj firma NICOL Žilina, ktorá mala i v roku 1994 prenajatú budovu urbariátu na obchod s potravinami.
Urbárske pozemkové spoločenstvo malo v roku 1994 príjem 396 400 Sk, včítane doplatku za rok 1993. Na členskej schôdzi rozhodli, že príjmy za rok 1992, 1993 zostávajú v rezervnom fonde.
Lesné družstvo hospodárilo v lesoch na základe lesného hospodárskeho plánu a potrieb (ťažba dreva napadnutého kôrovcom). Nedarilo sa vždy načas úlohy dokončiť. Čistenie lesa a výsadbu stromkov zvládli načas, prečistenie lesa a vykášanie buriny však nie. Konštatovala sa skutočnosť, že členovia sa týchto prác zúčastňujú v malom počte. Ak sa situácia nezmení, budú sa musieť lesné práce zadať inej organizácii (Štátne lesy), ktorej treba zaplatiť. Tým sa znížia podiely, vyplácané na konci roka. Na to všetko výbor členov upozornil.

Dôležitou otázkou, ktorú výbor Lesného družstva sledoval, bolo zdravie lesa, ktoré je podmienené už spomenutými prácami, ale i úspešným bojom proti kôrovcovi. Ten v ladeckých lesoch zostáva i napriek opatreniam, ktoré sa urobili, včítane namontovania lapačov v počte podľa normy.

Na záver najdôležitejšie fakty z uzávierky za rok 1994:

Členovia v roku 1994 odpracovali:
- pri čistení lesa 648 hodín
- pri výsadbe 424
- výkášanie 540
- čistenie na jeseň 480 hodín.

Vysadili:
- smrek 2 000 kusov
- dub 200
- bor 500
- buk 2 000 kusov.

Vyťažili celkom 774 plnometrov dreviny, za čo utŕžili 665 000 Sk.

 

Výroba v roku 1994

Plnenie výrobných úloh v roku 1994 bolo lepšie ako v roku 1993. Darilo sa to v množstve i kvalite a napokon i predaj, najmä do zahraničia, bol uspokojivý.
Vyskytlo sa viacero nedostatkov technického rázu. Najkritickejšou prevádzkou pri zabezpečovaní výroby slinku bola lomová prevádzka. Rekonštrukcia odberovej šachty vertikálnej dopravy nezabezpečila zvýšenie dopravy a zníženie nákladov. Celkom bolo šachtou prepravených necelých 10% z objemu vyťaženého vápenca.
Ešte priaznivejšie plnenie úloh pri výrobe slinku negatívne ovplyvnili hlavne oprava stropu chladiča slinku, poruchy náhonu roštu č. 2 chladiča slinku, dvojnásobná výmena oporných kladiek rotačnej pece a pod.
Zvýšenie hodinového výkonu rotačnej pece priniesla oprava dymového ventilátora. Rekonštrukcia spaľovania opotrebovaných pneumatík, ktorá sa začala v roku 1994, bude mať okrem ekonomických výhod aj prínos na estetický vzhľad skládky opotrebovaných pneumatík.
Výroba cementu bola zabezpečovaná rovnomerne a priebežne podľa potrieb odbytu. Minimalizovala sa prevádzka cementových mlynov 1 a 2 na úkor výkonnej tretej cementovej mlynice. Pre využívanie kapacity mlecích agregátov bol 2. cementový mlyn rekonštruovaný na mletie cementov s vyšším merným povrchom a na mletie suchej trosky pre exportné účely. K pozitívam patrí aj využívanie odpadového tepla z chladiča slinku na sušenie vysokopecnej trosky.

Kvalita výroby

Od začiatku roku 1994 nadobudla platnosť nová európska norma, zatiaľ v SR vedená ako skúšobná. Pre Považskú cementáreň to v praxi znamenalo zvýšenie akosti portlandského cementu. Nová norma znamená aj nové druhové členenie, pre Cementáreň v Ladcoch je reálnych 6 až 8 druhov cementov. Pre kvalitu bol prínosom nový prístroj v laboratóriu závodu, ktorým možno operatívne riadiť akosť suroviny, slinku i cementov.
V júni 1994 sa uskutočnila prvá vstupná a hodnotiaca kontrola cementu akreditovaným rakúskym skúšobným ústavom v Rakúsku (Viedeň). Výrobok PZ 35 F skúšali podľa rakúskej normy. Cement obstál v skúške a bol vyhodnotený ako kvalitný. V septembri 1994 uzavreli zmluvu o dozorovaní týmto skúšobným ústavom.
Pri celkovom hodnotení kvality cementov sa konštatovalo, že prekročili predpokladaný štandard.
Laboratórium v lome dobudovali v spolupráci s firmou LAHOZ. Trvalému využívaniu bola prekážkou chýbajúca prístrojová vybavenosť.

Predaj cementu

Veľkú pozornosť venovalo vedenie podniku zabezpečovaniu dopravy a predaja cementu za najpriaznivejších podmienok pre cementáreň.
Zásadnou zmenou, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 1994, bolo uplatňovanie medzinárodného prepravného tarifu, ktorý viacnásobne zvyšuje prepravné cementu a to do Nemecka, ako i do prekladacích staníc v Českej republike. V decembri, teda v čase pred začatím platnosti taríf, obracia sa vedenie podniku a Zväz výrobcov na Slovensku na ministra hospodárstva SR o pomoc pri stanovení zľavy pre podniky zo Slovenska. Popri týchto problémoch s prepravou stáva sa predaj na domácom trhu jednou z najťažších úloh. Vyplýva to z prehlbujúcej sa stagnácie slovenských stavebných podnikov, nesolventnosti stavebných organizácií. Na trhu sa objavili aj mnohé špekulatívne snahy, napr. odkupovanie predajní Stavív a Jednoty výrobcami cementu. Pri nákupe nebola smerodajná kvalita cementu, ale jeho cena.

Prašnosť cementárne

V tejto oblasti časove i finančne najviac náročná bola akcia "Rekonštrukcia elektrofiltra rotačnej pece". Keď ju dali do prevádzky, podstatne sa znížila prašnosť z komína za rotačnou pecou a namerané emisné hodnoty boli hlboko pod stanovenú normu. Ku zníženiu prašnosti prispeli aj tkanivové odlučovače na surovinových silách a presýpacej stanici. Na základe žiadosti podniku, stanovil Okresný úrad životného prostredia v Žiline pre Považskú cementáreň emisné limity. Je to 2 kg na tonu slinku v mesačnom priemere. Limity pre rotačnú pec a sušiak suroviny i ostatné cementári dodržali, alebo boli dokonca pod normu.

Popri riešení prašnosti - filtrácie - riešili sa i také otázky, ktoré súvisia s prašnosťou nepriamo a to začatie výstavby paletizačnej linky.

Z ekologických akcií na ochranu vôd ukončili výstavbu stáčacej rampy ropných produktov a nový sklad pohonných hmôt v závode. K ekologickým otázkam patrí aj estetizácia prostredia, medzi ktoré patrila oprava opláštenia centrálnej skládky slieňovca, sociálne zariadenia v prevádzke, likvidácia nadrozmerných pneumatík, úprava velínov cementovej mlynice 3 a surovinovej mlynice, úprava a zatrávnenie priestorov závodu.

Priebeh a stav privatizácie podniku

Cementáreň v Ladcoch je najstaršou na Slovensku a ako prvá na našom území mala inštalovanú novú technológiu - suchý spôsob výroby slinku, má overené kvalitné suroviny na 150 - 200 rokov na dobývacom priestore viac ako 1 milión m2. Ako prví začali export do Nemecka už v roku 1986. Jej prednosť je v dobrej, rovnomernej a trvalej kvalite, vo farebnej stálosti a spoľahlivosti dodávok. To sú dôvody prejavujúceho sa záujmu o privatizáciu cementárne. Export vzrástol viac ako o 200 tisíc ton v porovnaní s rokom 1990 a pohybuje sa v hodnote do 20 miliónov DM za rok.
Dňa 23. júna 1994 vydáva Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku rozhodnutie o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Na realizáciu sa určuje privatizačný projekt, v ktorom sa hovorí o spôsobe privatizácie:

• bezodplatný prevod časti majetku podniku pre obec Ladce (obytné domy a príslušné pozemky, závodný klub a príslušné pozemky a inžinierske siete k nim prislúchajúce - hodnota 16 791 000 Sk).
  
• založenie obchodnej spoločnosti Považské cementárne, akciová spoločnosť Ladce, s vkladom zostávajúcej časti majetku štátneho podniku. Účtovná hodnota majetku vkladaného do akciovej spoločnosti je 372 miliónov korún.
  
• určuje sa rozdelenie akcií:
  3% podiel pre reštitučné nároky
  25% ponuka do kupónovej privatizácie
  67% predaj akcií na základe rozhodnutia príslušného orgánu
  5% prevod na obec Ladce.
  

Jedným z posledných termínov pre privatizáciu cementárne bola nedeľa 3. júla 1994 do 24.00 hodiny. Ministerstvo privatizácie vyzvalo k podaniu žiadosti tieto zahraničné a domáce spoločnosti:
- Heidelberger Zement AG Nemecko
- Berger Holding, GmbH, Nemecko
- CBR, Cimenteries, Belgicko
- Pulex, GmbH, Rakúsko, USA
- TC Glassner, AG, Rakúsko
- Lafarge Copee, Francúzsko
- Fratelli Buzzi, SpA, Taliansko
- Transport Meier, Nemecko
- Merker Zementwerke GmbH, Nemecko
- Muška s.r.o. , Bratislava
- Program, s.r.o., Trenčín
- Novostav, s.r.o., Poprad
- UDS, s.r.o., Považská Bystrica
- Portlandcement, s.r.o., Ladce

Z ponúk týchto spoločností a firiem vybrala americká poradenská firma Deloitte a Touche do užšieho výberu spoločnosti:
- Berger Holding GmbH, Nemecko
- Muška s.r.o., Bratislava.
Potom nasledoval rad rokovaní na rôznych úrovniach, výmena názorov vo vláde i mimo nej. Celá téma sa dokonca spolitizovala, vynášali sa i nekvalifikované súdy, pochybnosti o firme Muška, budúcnosti takejto privatizácie atď.

Tieto i ďalšie postupy pri privatizácii Považskej cementárne, nerozhodnosť tých, ktorí mali rozhodovať, priniesli mnoho polemík i v masmédiách, osobitne v tlači. V denníkoch Smena, Pravda, Slovenská Republika, Práca i v Hospodárskych novinách sa doširoka rozpisovali najmä o tom, že takýto podnik by sa nemal predávať do zahraničia. Pre ilustráciu citujem aspoň časť jedného článku zo Slovenskej republiky, ktorý je nakoniec charakteristický: "Prečo máme niekomu núkať firmu, ktorá vynikajúco prosperuje, prvá sa presadila na západných trhoch a má schopný slovenský management? Navyše má cementáreň zásoby domácich surovín na 200 rokov, seriózny program a stále trhy."

Dňa 25. októbra 1994 vláda návrh privatizácie opäť vrátila na prepracovanie. Minister Janičina konštatoval:" ... viacerým sa ponúknutá kúpna suma tohoto atraktívneho podniku zdala prinízka, preto návrh nepodporili hlasovaním...".

V prvých mesiacoch 2. polroku 1994 sa Ministerstvo privatizácie obrátilo na vedenie cementárne s argumentami, ktoré by mali pozitívne ovplyvniť výber nového majiteľa cementárne. Vedenie naopak doporučuje ministerstvu zvážiť všetky argumenty a východiská historické, súčasné i perspektívne. Tlmočili viac-menej všeobecnú mienku, že cementáreň by i po privatizácii mala zostať vlastníctvom slovenského subjektu. Ak by to mala byť zahraničná spoločnosť, potom taká, ktorá dokázala opodstatnenosť záujmu výsledkami v rovnakom výrobnom odbore. Pre riešenie strategických záujmov podniku i Slovenskej republiky spracovalo vedenie podniku nový privatizačný projekt, ktorý predložili ministrovi hospodárstva Petrovi Magvášimu. Odovzdali ho 5. septembra 1994 a spočíva v rozdelení kapitálu nasledovne:
34% - zahraničná firma
33% - Portlandcement Ladce ( spoločnosť tvorená vedením podniku, do ktorej po transformácii na akciovú spoločnosť vstúpia zamestnanci podniku)
25% - kupónová privatizácia
5% - obec Ladce - bezplatný prevod
3% - reštitučný fond.

Dozorná rada podniku

Dozorná rada štátneho podniku Považská cementáreň zasadala v roku 1994 celkom trikrát.

Prvé zasadanie sa konalo 28. marca 1994, na ktorom prerokovali rokovací poriadok dozornej rady, schválili ročnú účtovnú uzávierku za rok 1993 a podnikateľský zámer na rok 1994. Podľa tohoto plánu podnikateľská činnosť smerovala na dosiahnutie týchto cieľov:
- predať na domácom i zahraničnom trhu 450 000 ton cementu,
- dosiahnuť tvorbu zisku min. 70 miliónov Sk,
- regulovať zamestnanosť na 490 pracovníkov,
- preinvestovať 40 miliónov Sk, uprednostňovať ekologické stavby,
- udržiavať platobnú schopnosť podniku,
- zabezpečiť primeraný rast zárobkov a vytvárať podmienky pre dodržanie sociálneho zmieru,
- vytvárať podmienky pre privatizáciu podniku.

Druhé zasadanie sa konalo dňa 25. júla 1994 a jeho hlavnou úlohou bolo priebežné hodnotenie horeuvedeného podnikateľského zámeru a konštatovali, že v podstate bol dosiahnutý. Nedošlo k zlepšeniu platobnej bilancie domácich odberateľov, preto boli nútení uskutočňovať výber zákazníkov. Vzhľadom k novým reláciám prepravy sa ukázal export do Rakúska výhodnejší ako do Nemecka.

Tretie zasadanie dozornej rady bolo 8. novembra 1994. Opäť konštatovali, že úlohy za 9 mesiacov roku 1994 sa plnia.

Akciová spoločnosť

Štátny podnik Považská cementáreň Ladce v tejto podobe dňom 30. septembra 1994 ukončil svoju činnosť a podľa rozhodnutia ministra hospodárstva SR číslo 185 došlo dňom 1. októbra 1994 ku vzniku akciovej spoločnosti, Považská cementáreň Ladce, ktorá preberá všetok majetok, záväzky a pohľadávky bývalého štátneho podniku. Cementáreň je zapísaná v obchodnom registri Obchodného súdu v Banskej Bystrici ako "Považská cementáreň, a.s., ul. Janka Kráľa, 018 63 Ladce."
Pri vzniku a.s. PCLA jediným akcionárom je štát, ktorý reprezentuje Fond národného majetku. Po emisii akcií je a.s. povinná bezplatne previesť 5% akcií, to je 16 925 akcií v nominálnej hodnote 16 925 000 Sk, na Obecný úrad Ladce. Základné imanie cementárne je 338 a pol milióna korún, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 1 000 Sk.
Orgánmi akciovej spoločnosti sa stali:
- valné zhromaždenie ako najvyšší orgán
- predstavenstvo
- dozorná rada.

Do predstavenstva PCLA boli stanovení:
Ing. Oldrich Kebísek
Ing. Anton Barcík
Ing. Jaroslava Ďurišová
Ing. Pavol Baranec
Ing. Ivan Horvát

Zloženie dozornej rady:
Ing. Pavol Martauz
Ing. Mária Kebísková
Ing. Štefan Šulík
Ing. Jozef Mikušinec
JUDr. Miroslav Prymus
Anton Malovec

Predmetom podnikania akciovej spoločnosti boli schválené predovšetkým výroba cementov a mletých vápencov, sprostredkovanie obchodu, oprava železničných vozňov Raj, spracovanie druhotných surovín - spaľovanie opotrebovaných pneumatík.

Útvar nových výrobných programov

Ešte v roku 1993 bol v Považskej cementárni vytvorený nový útvar pod vedením RNDr. Jozefa Fedora, CSc.. Po organizačných, úvodných opatreniach v zimných mesiacoch po zateplení výrobnej haly začali vyrábať obrubníky na novom vibračnom lise. K ďalším aktivitám tohoto útvaru patrí výroba mletej trosky. Vo dvoch pokusných sériách bol vyrobený portlandský popolčekový cement - 550 ton na zariadení a.s. Pórobetón Zemianske Kostolany.
Značnú pozornosť tento útvar v roku 1994 venoval vývoju a skúškam vysokopecného cementu, cestného cementu, suchej bielej betónovej zmesy s dekoratívnymi vlastnosťami, pomaly schnúcemu pojivu pre betónové vozovky na báze popolčeka, resp. trosky, mletého vápenca pre odsírovanie.

Spoločenský život zamestnancov

Dňa 22. januára 1994 sa uskutočnil v kultúrnom dome program Jozefa Zímu a jeho hostí pod názvom "Sejdeme se na Vlachovce".

1. júla 1994 v rámci osláv tradičného Dňa stavbárov uskutočnil sa ako každý rok futbalový turnaj za účasti mužstiev: Údržba, Opravovňa Raj, Výroba, Lom. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo Údržby a získalo pohár.

Dňa 9. decembra 1994 sa v kultúrnom dome stretli bývalí zamestnanci cementárne s vedením podniku. K prítomným, viac ako 200 bývalým pracovníkom, prehovoril riaditeľ závodu Ing. Oldrich Kebísek. Každému žijúcemu bývalému zamestnancovi poskytli finančnú výpomoc 500 Sk.

23. decembra došlo k tragickej udalosti, keď pri čistení zásobníka surovinovej mlynice zahynul Peter Lacko, pomocný palič.

 

V Poľnohospodárskom družstve PD Košeca nedošlo v roku 1994 takmer k nijakým organizačným zmenám. Stav členskej základne bol k 31. 12. 1994 celkom 630 členov, z toho 284 pracujúcich a 346 členov nepracujúcich.

Na čele družstva stálo predstavenstvo a predseda PD Stanislav Kvasnica.

V roku 1994 vzhľadom na nové ekonomické nástroje, najmä v dotačnej politike, v daňovej oblasti, v náraste všetkých vstupov do výroby, z toho vyplývajúcich nákladov ale nie predajných cien, bola situácia značne komplikovaná a ťažká. I tak sa zachovala základná štruktúra organizácie na výrobné strediská a tak sa i napriek nepriazni počasia dosiahli slušné výsledky.

Rastlinná výroba

V rastlinnej výrobe obiloviny pestovali na výmere 640 hektárov, z toho pšenice na 388 ha, raž na 51 ha, jačmeň na 201 hektároch. Celkom sa vyrobilo 2 642,6 tony obilia s výnosom 4,11 t v priemere na 1 hektár. Z jednotlivých výrobných stredísk najväčší priemer pri pestovaní obilia dosiahlo stredisko Ladce 5,31 tony, najmenej Košecké Podhradie 2,57 tony. Celková výroba obilia bola rozdelená podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie prevádzky živočíšnej výroby. Tak na osivový fond určili 588 ton, na predaj za naturálie 265 ton, predaj obilovín na drobný predaj 588 ton, na vlastný kŕmny fond 1 568 ton atď. Vlastný kŕmny fond je určený na výrobu vlastných kŕmnych zmesí vo výrobnom stredisku Ladce, kde sa začalo s ich výrobou. Mali by byť o 60 - 80 Sk na 1 metrickom cente lacnejšie ako od iných dodávateľských organizácií. Ozimá repka bola pestovaná na výmere 118 hektárov. Dosiahla sa priemerná výroba na 1 ha 1,71 tony. Podielalo sa na tom 5 výrobných stredísk. Najlepšie výnosy dosiahli v Ladcoch (2,48 tony na hektár) a v Ilave (2,07). Aj v hodnotení nákladov na výrobu obilovín i repky na jeden hektár vyšlo stredisko Ladce v porovnaní s ostatnými veľmi dobre. Pri jednotlivých druhoch mali vždy najnižšie, alebo druhé najnižšie náklady.
Stredisko špeciálnych plodín malo opäť obdobné problémy ako v roku 1993. Ako rentabilné sa ukázali ranné zemiaky, kapustoviny, mrkva, petržlen, paštrnák. Ostatné boli stratové. Výroba ovocia podobne ako v roku minulom bola okrem jabĺk stratová (slivky, višne, ríbezle a maliny).
Väčšiu pozornosť ako po roky minulé venovali výrobe sena. Vlastnia 759 hektárov lúk a pasienkov. Vyrobili 7 994 q sena. Pri hodnotení zabezpečenia krmovinovej základne konštatovali, že je zabezpečená v dostatočnom množstve na zimné obdobie 1994 - 1995 na strediskách Ladce a Košecké Podhradie. Cukrovú repu pestovali výrobné strediská Ladce, Ilava a Košeca, z toho Ladce na 36 ha. Za celé družstvo sa dosiahol výnos 31,48 tony z hektára. Najvyšší výnos z toho mali Ladce 35,53 tony z hektára.

Živočíšna výroba

Stavy hospodárskych zvierat boli v roku 1994 nižšie ako v roku 1993:
- hovädzí dobytok 1 027 kusov (z toho kravy 608)
- ošípané spolu 1 837 kusov (z toho prasnice 107)
- ovce spolu 272 kusov (z toho bahnice 218).

Úžitkovosť bola na jednotlivých strediskách rôzna - a to v množstve i kvalite. Priemerná dojivosť v litroch na dojnicu bola v stredisku Ilava 3 468 litrov, v Košeckom Podhradí 3 172 litrov, v Hornej Porube 3 058 litrov, v Ladcoch 3 091 litra a v Košeci 2 961 litrov. Celé družstvo dodalo v roku 1994 celkom 1 453 955 litrov mlieka. Pri hodnotení kvality boli veľké rozdiely medzi strediskami. V prvej akostnej triede dodala Ilava 77,60%, Horná Poruba 50,30%, Ladce 20,20% a Košeca dokonca iba 5,60%. Košecké Podhradie nemalo v prvej triede ani liter. Celkom mal poľnohospodársky podnik v 1. triede 43,51%, v 2. triede 39,70%, v 3. triede 14,40% a neštandardného mlieka 2,40%. Takáto nízka kvalitatívna štruktúra vyrobeného mlieka značne znížila príjmy družstevníkov a spôsobila družstvu škody. Straty predstavujú jednomesačnú mzdu všetkých pracovníkov, alebo nákup krmív pre dojnice na pol roka. Celý chov hovädzieho dobytka bol v roku 1994 stratový vo výške 7 819 000 Sk.
V chove ošípaných sa dosiahla strata 979 tisíc korún. V kategórii chovu prasníc boli stratoví v Košeci 688 tisíc Sk, v Podhradí 759 tisíc Sk, ale v Ladcoch ziskoví o 610 000 Sk.
V chove oviec celý hospodársky výsledok za rok 1994 predstavoval stratu 355 000 Sk.

Celková úroveň hospodárenia

Každé hospodárske stredisko za jeden rok podstatne znížilo stratovosť hospodárenia. Pritom najmenšia stratovosť bola dosiahnutá v stredisku Ladce. Ani jedna produkcia v živočíšnej výrobe však v globále nebola rentabilná.
Naopak, ako rentabilné sa ukázalo stredisko mäsovýroba v Košeci, kde za rok 1994 spracovali 758 ton mäsa a v peniazoch ich produkcia znamenala 34 215 129 Sk.

Pre budúcich čitateľov kroniky iste nebude nezaujímavá tabuľka úrovne hospodárenia jednotlivých výrobných stredísk, ktorá veľa napovie o tom, s akými veľkými problémami sa borili za posledné 3 roky.

Tabuľka ukazuje straty, resp. zisky v jednotlivých rokoch (v miliónoch Sk):

stredisko	1992	zámer 1994	skutoč. 1994
Košeca Ladce Ilava Koš. Podhradie Horná Poruba Špec. plodiny Mäsovýroba	- 4,23 - 4,40 - 2,52 - 6,17 - 2,21 - 0,84 + 0,70	- 0,99 - 1,02 - 1,00 - 2,63 - 1,00 - 0,20 + 0,94	- 3,09 - 0,50 - 2,26 - 3,97 - 2,08 - 0,84 + 1,32

Celkom družstvo zaznamenalo v roku 1992 stratu 16 miliónov korún, v roku 1994 stratu 6 232 000 Sk, čo je síce o 717 tisíc viac ako plánovali, ale o takmer 10 miliónov menej ako v roku 1992.
V roku 1995 sa na základe rozboru roku 1994, najmä stavu v chove hovädzieho dobytka a z toho vyplývajúcej výroby mlieka, ale i vonkajších vplyvov, nepočíta s kardinálnym zlepšením.